Technologický priemysel sa búri: Samostatnosť pre Kaliforniu, budeme šiestou najväčšou ekonomikou sveta!

, The Motley Fool;marketwatch Foto: TASR/AP;SITA/AP

Jednou z foriem protestu voči výsledkom amerických volieb je tzv. Calexit. Na twitteri sa preberá výzva, aby Kalifornia opustila USA po zverejnení výsledkov prezidentských volieb. Stojí za tým aj silný technologický segment zo Silicon Valley, ktorí sa už pred voľbami postavil proti rétorike Donalda Trumpa.

Ak sa pozrieme na HDP, vidíme, že Kalifornia by po osamostatnení predstavovala šiestu najväčšiu ekonomiku, dostala by sa pred Francúzsko a Indiu, ako to vyplýva z údajov Medzinárodného menového fondu z roku 2015.


Rebríček na základe HDP v miliónoch dolárov:

1. Spojené štáty americké (bez Kalifornie) 15 522 967

2. Čína 10 982 829

3. Japonsko 4 123 258

4. Nemecko 3 357 614

5. Veľká Británia 2 849 345

6. Kalifornia 2 424 033

7. Francúzsko 2 421 560

8. India 2 090 706

9. Taliansko 1 815 757

10. Brazília 1 772 589


Navyše, rast HDP v Kalifornii medzi rokmi 2014 a 2015 bol doposiaľ vyšší ako v ostatných štátoch. Tempo rastu reálneho kalifornského HDP na hlavu v roku 2015 dosiahol 3,2 %, na druhej priečke je Oregon s2,5 %. 

Za odluku Kalifornie sa postavil aj jeden zo spoluzakladateľov Hyperloopu Shervin Pishevar. Na twitteri oznámil, že spúšťa legitímnu finančnú zbierku za osamostatnenie Kalifornie. „Musíme mať vážny národný dialóg o našej kultúre, hodnotách aj o rastúcom sexizme, rasizme a nenávisti, s ktorými sa stretávame v Trumpovej kampani,“ napísal.

Iné hlasy sa odvolávajú na referendum vo Veľkej Británii. "V roku 2016, si Spojené kráľovstvo odhlasovalo vystúpenie z únie. Naše referendum o Calexite by bolo o začlenení Kalifornie do medzinárodného spoločenstva. Šlo by o veľké rozhodnutie.  Hovorili sa, že Donald Trump vyhrať nemôže, predpokladalo sa, že Brexit nenastane. Čo by ste povedali na to, ak by vám tvrdili aj to, že žiaden Calexit nebude?“, pýtajú sa.aktiviste Yes, California.

Dokázala by sa vôbec Kalifornia od USA odtrhnúť? Podľa všetkého áno, legálnou cestou by sa to dalo dosiahnuť, ak by návrh schválila dvoma tretinami Snemovňa reprezentantov aj Senát. Ak by v oboch prešiel, museli by ho ešte odsúhlasiť zákonodarcovia jednotlivých štátov. V najmenej 38 z 50 štátov. A tu už optimizmus vyprchá. Takéto zmeny boli v histórii štátov odklepnuté iba 17 krát, takže šance na úspech sú minimálne.

Kalifornia nie je jediná, aj v Texase so objavili hlasy, skúsiť to vlastnou cestou. Ak hovoríme o Texite, bol by to desiata najväčšia ekonomika po Kanade a Južnej Kórei. Z diskusných fór sa medzičasom preniesla nespokojnosť aj do ulíc. Kalifornčania nechceli prijať správu o Trumpovom víťazstve. Stredoškoláci v San Francisco Bay Area usporiadali štrajk, aby takto vyjadrili svoje znepokojenie nad výsledkami volieb. K pokojným anti-Trump protestom sa pridali aj v Irvine a v Oaklande, polícia hlásí zatýkanie za neposlušnosť a vandalizmus. "Hej, hej, hou hou, Donald Trump by mal odísť," skandovali demonštranti v blízkosti Trump Tower v New Yorku. "Keď nebude Trumpa, nebude nenávisti."

Kontrovali im zástupcovia druhého tábora, "Hillary Clintonová po celé mesiace označovala Trumpa za rasistického fanatika. Ale to nie je pravda, títo ľudia sa nechali oklamať Clintonovej lžami.“ V Baltimore sa v skandujúcom dave objavovali transparenty ako "Trump nie je môj prezident" a "AmeriKKKa." Podobné pochody zažili vo Philadelpii, Louisville, či San Franciscu.

Žiadny štát ešte z USA nikdy nevystúpil, ale Texase na začiatku tohto roka vyvíjal skutočne intenzívne úsilie.

"Zákonnosť vystúpenia je problematická," vysvetľuje Eric McDaniel z University of Texas v Austine, ešte v časoch, keď vrcholila hystéria okolo Brexitu. "Občianska vojna hrá veľmi významnú úlohu pri vytváraní úlohy federálnej vlády a je doslova zabetónované, že federálna vláda má posledné slovo v týchto otázkach."

Aj aktivisti uznávakú, že majú pres d sebou ešte dlhú cestu, ale optimistickcý scenár počíta s referendom v roku 2019.

"Čo sa deje v USA politicky a kultúrne je dosť odlišné od toho, čo sa deje u nás," citoval LA Times aktivistov za samostatnosť v roku 2015. "Cítime, že politické a kultúrne prepojenie s USA nám nedovoľuje využiť na plno náš potenciál."

Prečo práve Kalifornia je ohniskom nespokojnosti voči Trumpovi? Ide o jeden z kultúrne najrozmanitejší štátov v USA, odhliadnuc od  ekonomickej sily. Elita zo Silicon Valley sa aktivzovala ešte pred voľbami, svoje obavy z Trumpa vyjadrila v otvorenom liste, ktorý koncom júla podpísalo viac ako 100 zástupcov firiem, ktoré sa považujú za lídrov vo oblasti technológií. "Pozorne sme počúvali Donalda Trumpa v priebehu minulého roka a dospeli sme k záveru, … že Trump by bola katastrofa pre inovácie."

Čoho sa úspešné firma natoľko boja?

Signatári otvorené listu, medzi ktorými nechýbajú mená ako Steve Wozniak (Apple), Ev Williams, (Twitter), Barry Diller (Expedia), Alexis Ohanian (Reddit), Stewart Butterfield (Slack), a mnoho ďalších zo zavedených spoločností, ako aj zástupcov startupov, poukazujú na Trumpovu migračnú politiku.

"Začnime ľudským talentom, ktorý poháňa inovácie vpred. Sme presvedčení, že americká rozmanitosť je naša prednosť. Skvelé nápady pochádzajú zo všetkých častí spoločnosti, máme k dispozícii tvorivý potenciál so širokým záberom. Veríme, že progresívna imigračná politika je to, čo nám pomáha prilákať a udržať niektoré z najlepších mozgov na svete – sú to vedci, podnikatelia aj vývojári.“

V liste sa tiež uvádza, že 40 % z Fortune 500 spoločností boli založené imigrantmi alebo ich potomkami.

Nielen rasistický podtón vadí signatárom listu, ale aj opakovaná Trumpova snaha vypnúť určité časti internetu v rámci bezpečnostnej stratégie. Lídri technológií upozorňujú, že Trump preukázal "zlý úsudok a nevedomosť o tom, ako vlastne technológie fungujú."

Čo to bude znamenať pre prezidenta Trumpa?

Trump jasne nezadefinoval úlohu technológií v jeho osobnom živote, tak ako jeho predchodca v Oválnej pracovni Barack Obama, ktorý bol ochotný prispôsobiť svoje politiky.

Aj budúci prezident vyjadril ochotu načúvať hlasom, ktoré neprichádzajú len od jeho poradcov. Urobil vyhlásenie o uzavretí časti internetu, ale v rovnakej reči spomenul aj to, že sa rád stretne s Billom Gatesom a "mnohými ľuďmi, ktorí naozaj chápu čo sa deje." Tu treba poznamenať, že Gates nepodporoval Trumpa, ale bol by to veľmi rozumný človek v pozícii konzultanta pre novozvoleného prezidenta.

Je ľahké pochopiť, prečo sú technologickí lídri tak znepokojení, ale Trump, napriek nečakaným výsledkom, vykazuje známky, že zatiaľ čo je náchylný najskôr rozprávať a potom myslieť, pričom hovorí veci, ktoré dokážu poriadne rozzúriť dav, väčšinou hovorí o niečo a niekedy aj oveľa hlasnejšie, než nakoniec koná.

Voľby sú za nami a tech komunita dnes môže zohrať úlohu v tom, ako ďalej. Či je ochotná spolupracovať s niekým, ako je budúci prezident, u ktorého nemajú podporu v prípade riešenia svojich problémov.

Trump môže byť naivný o tom, ako internet vlastne funguje a možno ho nikdy neuvidíme, ako sa vyberie na stretnutie vo virtuálnej realite s potrebným vybavením na hlave. Ale je možné, že nakoniec bude všetko inak a obavy technologických lídrov sa ukážu ako neopodstatnené. Čiastočne aj preto, že už vyjadrili svoje obavy a budúci prezident ich zachytil. Nebude riskovať, že si voči sebe postaví silnú opozíciu.

Súvisiace články

Aktuálne správy