oPeniazoch.sk, zerohedge Foto:thinkstock
Výstrel z pištole prehlušil ticho večera. Antonio Bedin sa zrúti mŕtvy na zem. Mal 67 rokov, bol to taliansky dôchodca. Trápili ho zdravotné problémy a zároveň prišiel o svoje úspory. Práve spáchal samovraždu.
Vlani sa dostali do platobnej neschopnosti štyri malé talianske banky, okamžite potrebovali kapitál. Použili nástroj zvaný bail-in. Antonio bol jedným z tisícov drobných sporiteľov, ktorí boli finančne zlikvidovaní. Prišiel o všetko. Nebol sám. Rovnako skončili aj ďalší dôchodcovia, ďalší sa obesil vo svojom dome neďaleko Ríma potom, čo prišiel o viac ako 100 000. Ich príbehy zhmotňujú nenávisť voči bail-in. Bail-in znamená, že banka rekapitalizuje sama seba "znárodnením" svojich veriteľov, vrátane vkladateľov, ktorým zoberie peniaze na účtoch.
Väčšina ľudí si myslí o svojich peniazoch, ktoré má v podobe vkladu v banke, že predstavujú ich osobné aktívum, ktoré vlastnia. Ale to nie je pravda. Hneď ako urobíte vklad v banke, už to nie je váš majetok. Je to majetok banky. To, čo vám zostane, je len prísľub banky. Nie je to nijak zabezpečené, len dôverou v bankový systém. Je to niečo úplne iné než vlastniť fyzickú hotovosť ukrytú pod matracom. Peniaze uložené v banke z vás technicky robia len veriteľa banky. A keď sa banka dostane do problémov, môže pristúpiť k bail-inu,.
Ľudia na Cypre to spoznali na vlastnej koži na začiatku roka 2013. Prebudili sa do inak bežnej soboty, ale čakal ich šok. Ich peniaze na ich účtoch boli použité na bail-in pre rekapitalizáciu bánk. Niet divu, že mnoho Talianov nechce čakať, až sa z nich raz stanú "Cyperčania."
Nedávno som strávil pár týždňov v Taliansku skúmaním prebiehajúcej bankovej krízy. Hovoril som s prominentným právnikom, ktorý mi povedal, že väčšina Talianov bankám nedôveruje. Podstatnú časť svojich úspor držia v hotovosti pod matracmi. Tiež kupujú veľa zlata. Bol som v Taliansku mnohokrát v priebehu niekoľkých rokov. Ale tentoraz som videl niečo nové. Všade viseli reklamy na zlaté "prúty".
Myslím, že to ukazuje na silnú nedôveru v bankový systém. Zdá sa mi, že pomaly začína run na banky. To je tá posledná vec, ktorú taliansky bankový systém potrebuje.
A situácia sa stále zhoršuje…
Talianske banky mali už niekolko zasadaní s ECB ohľadne ich zlého finančného stavu. Netreba sa preto čudovať, že ľudia v Taliansku vo veľkom vyberajú peniaze z bánk, oprávnene sa boja bail-inu. Táto obava ich vedie k stiahnutiu svojich úspor do hotovosti a prípadne kúpiť zlato. To ďalej odčerpáva kapitál bánk, a znásobuje pravdepodobnosť, že bude potrebné pristúpiť k bail-inu, aby zostali solventné, čo povedie k ešte väčším výberom. Je to likvidačné proroctvo.
Inými slovami, mnoho talianskych nič netušiacich sporiteľov bude pripravených o svoje peniaze. Predstava, že by mnoho ďalších dôchodcov mohlo potenciálne spáchať samovraždu, pretože sa ocitnú na dne, má v Taliansku obrovskú emocionálnu silu. Je to ako politický nitroglycerín. Mohlo by to mať katalyzujúci politický vplyv.
Je to nezávideniahodný hlavolam, ktorému únijná talianska vláda čelí. Môžu ponechať bankám bail-in, alebo ho môžu zastaviť a nechať celý domček z kariet spadnúť. Každá z týchto možností predstavuje politickú samovraždu.
V prípade Talianska to má navyše aj veľký psychologický efekt na ostatné krajiny EÚ, ktoré by rýchlo mohli začať opúšťať euro a vrátili sa k svojim národným menám. Hospodárske väzby a integrácia sú tým, čo ešte drží EÚ pohromade. Jednotná mena je ako ekonomické lepidlo. Bez eura hospodárske väzby oslabia a celý projekt by mohol skončiť. Bol by to koniec krajín EÚ na ceste k najväčšej svetovej ekonomike. Zároveň by to mohlo prerásť do globálneho krachu akciového trhu aký svet nikdy nevidel.
Vo Financial Times sa nedávno vyjadrili takto: taliansky výstup z jednotnej meny by znamenal totálny kolaps eurozóny za veľmi krátky čas. To by pravdepodobne viedlo k najnásilnejšiemu ekonomickému šoku v histórii, prevyšujúceho bankrotu Lehman Brothers v roku 2008 a pád Wall Street v roku 1929.
Niet divu, že nechutný George Soros si je veľmi dobre vedomý toho, čo sa deje. Ten sa nedávnona margo Brexitu a udalosti v Taliansku vyjadril takto: "teraz sa katastrofický scenár, ktorého sa mnohí obávali, zhmotnil, takže rozpad EÚ je prakticky nezvratný."
Autorom je Tyler Durden.
