oPeniazoch.sk, quartz Foto: SITA/AP
Britské hlasovanie o opustení únie vytvorilo šokové vlny naprieč celým blokom. Dlho tlejúce nedostatky v talianskych bankách by eventuálne mohli viesť k ďalšej kríze eurozóny. Talianski vládni predstavitelia sa ocitli v bezvýchodiskovej situácii, nevedia, či majú akceptovať normy dané úniou, alebo sa na ne vykašľať a postaviť sa na stranu svojho obyavteľstva.
Akcie talianskych bánk sa pod tlakom Brexitu hlboko prepadli. Mnohé z nich sedia na príliš veľkom množstve nesplatiteľných úverov, peniaze z týchto pôžičiek asi už nikdy neuvidia. Talianska vláda, ktorá už dávno mala reformami postaviť mdlý finančný systém na nohy, by ešte aj dnes mohla vstúpiť do hry a zabrániť inštitucionálnemu kolapsu, aby tak predišla katastrofálnym následkom pre ekonomiku. Ale ak Taliansko zasiahne a banky zachráni, mohlo by to stiahnuť desiatky tisíc obyčajných Talianov do poriadnej šlamastiky. To preto, že v Taliansku držia bankové dlhopisy aj bežní sporitelia. Nakúpili ich v dobre viere, že predstavujú bezpečný prístav pre odparkovanie svojich peňazí, podobne ako relatívne bezpečné štátne dlhopisy. Počiatky tejto praxe vidíme pri pohľade späť, do histórie krajiny, kde je bankový sektor úzko zviazaný s miestnymi komunitami.
Takže, záchrana bánk by vlastne pomohla týmto investorom z pospolitého ľudu, však? Odpoveď však znie: nie. Ako povedal zdroj blízky vláde denníku Financial Times: "keby sme zaplatili podriadený dlh, ľudia by stratili možnosť žiť."
Nové pravidlá EÚ, ktoré nadobudli účinnosť v tomto roku, nabádajú k väčšej zodpovednosti pri záchrane skrachovaných bánk a ich veriteľov. Namiesto toho, aby sa trestali daňoví poplatníci, ako tomu bolo v dôsledku obrovských finančných výpomocí v celej Európe. Trojka pomáhala Grécku trikrát, rovnako vypomáhala MMF aj v prípade írskych, portugalských, cyperských a španielskych bánk.
Ale veci sa značne komplikujú, keď títo veritelia nie sú hŕstka sofistikovaných inštitucionálnych investorov s diverzifikovanými portfóliami, ale tisíce obyčajných občanov s ich životnými úsporami zviazanými do bankových dlhopisov, ktoré považovali za bezpečné.
Až takmer polovica "podriadených" dlhopisov emitovaných talianskymi bankami, ktoré sú prvé na rane, keď je banka v ťažkostiach, sú vo vlastníctve 60 000 retailových investorov. Ako píše The Financial Times, v Monte dei Paschi di Siena, najstaršej banke na svete, ktorá sa zmieta v neustálej kríze už posledných niekoľko rokov, obyčajní ľudia vlastnia 5 miliárd eur podriadeného dlhu.
Nové pravidlá EÚ ale hovoria o tom, že akákoľvek štátna výpomoc musí uprednostniť sporiteľov pred veriteľmi, čo znamená, že držitelia dlhopisov prídu o svoj podiel ešte predtým, ako sa finančné prostriedky od daňovníkov využijú na posilnenie súvah bánk. Tento scenár už nastavl v prípade niekoľkých malých bánk, výsledné straty viedli nielen k protestom, keď Taliani prišli úplne o svoje životné úspory, ale aj k stratám na životoch.
Posledná fáza talianskej bankovej krízy je spojená s hlasovaním o Brexite, referende ktoré vyvolalo na finančných trhoch riadne vlnobitie. Ale samotné hlasovanie o opustení únie by predsa nemalo vyvolať nové problémy v Taliansku, veď nedostatky talianskych bánk sa po prvýkrát objavili už počas globálnej finančnej krízy. Avšak na rozdiel od mnohých iných európskych krajín postihnutých krízou, talianske banky neprešli obdobím reforiem.
Celkovo je v ohrození asi 360 miliárd eur, čo predstavuje 17 % bilančných súvah bánk. To v preklade znamená, že je nepravdepodobné, že budú tieto peniaze vrátené v plnej výške.
Niektorí analytici hovoria, že krajina práve zmeškala príležitosť na očistu svojho bankového sektora bez následného rozšírenia problémov. Dňa 29. júla budú zverejnené výsledky najnovších európskych záťažových testov, ktoré by mohli odhaliť ešte detailnejšie pohľady do desivých súvah talianskych bánk. Európski úradníci zatiaľ vyčkávajú a nechcú prezradiť podrobnosti o tom, čo sú ochotní urobiť, aby pomohli Taliansku dostať sa z tejto prekliatej situácie.
Aké má dnes Taliansko možnosti? Ak by sa snažilo obchádzať pravidlá EÚ, poškodilo by to jeho vzťah k bloku, ktorý má záujem držať sa pravidiel, havne ak sa práve uviedli do života. Posledná vec, ktorú by EÚ chcela, mať ďalšieho člena, ktorý svojhlavo odmieta dohody, považuje ich za diktát a vystavuje ju ostrej kritike.
Je tu ale jedno riešenie. Taliansko by mohlo povedať, že sporitelia nepredali bankové dlhopisy, pretože ich považovali za menej riskantné, než sa ukázalo. Vytvoril by sa fond na kompenzáciu strát sporiteľov, ktoré vyplývajú z pravidiel EÚ. Šlo by o klasické európske prekrúcanie, avšak s naplnením litery zákona. Veritelia by zo záchrany vypadli, ale v praxi by boli vyplatení v plnej výške.
Všetci by po odpisoch hovorili o „bail-in-e“ , a o tom, že talianske banky by potrebovali okolo 40 miliárd eur na posilnenie svojho kapitálového vankúša na príslušnú úroveň. Ale čo je to v skutočnosti v porovnaní s tým, koľko stála záchrana španielskych bánk pred niekoľkými rokmi? Eurozóna bola ochotná poskytnúť až 100 miliárd eur pre španielske banky, takže to nie je o tom, či je, alebo nie je záchrana talianskych bánk akceptovateľná.
Je to len zle načasované. Európska únia bola len nedávno vážne otrasená rozhodnutím jedného z jej najväčších členov, preto neprevláda nálada prispôsobovať zavedené pravidlá, kvôli nepríjemnostiam v krajine ďalšieho člena. Ale v rovnakom čase tu rastie riziko, že anti-EÚ nálada Talianov, ktorá je už skutočne silná, by mohla vyprovokovať zmenu nadnárodných pravidiel. Inicitáíva by tak vychádzala skôr od bežných občanov, ako vlády. Do obrazu zapadá aj usporiadanie referenda o ústavných reformách v októbri tohto roka, ktoré by mali zjednodušiť správu krajiny. Renzi pravdepodobne odstúpi, ak sa dvihne vlna nevôle proti jeho vláde. Riziko, že by verejný prieskum ukázal vôľu ďalšej krajiny odísť zo spoločného zväzku, si už EÚ nemôže dovoliť.
