oPeniazoch.sk, Agentúra GFK pre Provident Financial Foto: SITA
Necelá štvrtina Európanov verí, že ekonomika sa v ich krajine zlepší v najbližších 12 mesiacoch, opak si myslí tretina opýtaných. Čo sa osobnej finančnej situácie Európanov týka, viac ako dve pätiny (44 %) sú optimisti a 15 % je presvedčených, že ich peňaženky budú na tom horšie. Aj napriek znepokojeniu nad životnými nákladmi, až 70% Rumunov rozmýšľa o svojej finančnej situácii pozitívne. Hlavným, všeobecne vnímaným dôvodom tohto nastavenia je zvýšený príjem.
Európania vo svojich výdavkov stále najviac myslia na to, ako zvládnu základné náklady na život (40 %), no viac ako dve pätiny veria, že ich peňaženka bude na tom lepšie. Štvrtinu Slovákov (26 %) trápia obavy z nedostatočného príjmu, ktoré pramenia z možnej straty zamestnania. Platby nájomného a hypoték nás zaťažujú vo výdavkoch najviac spomedzi všetkých respondentov. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti GFK medzi 8040 zákazníkmi Providentu v Česku, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Litve, Slovensku a v Mexiku.
Životné náklady sú výrazne najväčšou obavou respondentov v celej Európe (40 %), pričom v rebríčku vedú Maďari a Rumuni. Viac ako výdaje na energie a domácnosť trápi najmä Slovákov a Čechov hrozba straty zamestnania, nezamestnanosť ako taká. Takmer tretina Slovákov (29 %) sa obáva práve nedostatočného príjmu, čo ich radí medzi najväčších pesimistov v tomto ukazovateli medzi európskymi krajinami.
„Práve v čase neistoty je potrebné vytvárať si finančnú rezervu predovšetkým na tie základné výdaje domácnosti. Či už hovoríme o nájomnom, platbách za energie alebo splátky úverov. Optimálne je odložiť si na tri mesiace dopredu a z týchto financií neriešiť naozaj nič iné. Rozumné plánovanie a riadenie domáceho rozpočtu pomôže preklenúť napríklad dočasný výpadok príjmu, či už z dôvodu choroby alebo aj v čase hľadania si nového zamestnania,“ vysvetlil Marián Kolembus z Provident Financial.
Ako hlavný dôvod zvyšovania nákladov na život respondenti uvádzajú "nájomné alebo hypotéky", pričom prvenstvo spomedzi krajín patrí Slovákom (42 %) . Ak už sa rozhodneme požičať si, čo je v porovnaní s Európou ťažšie najmä pre Čechov a Maďarov, potrebujeme tým riešiť predovšetkým neočakávané výdavky alebo konsolidáciu svojich dlhov. Vo všeobecnosti pri rozhodovaní o pôžičke majú Európania na zreteli schopnosť riadne požičané peniaze splácať, pre Litovčanov je najviac dôležité, koľko celkovo za pôžičku zaplatia (RPMN).
Čo sa našich úspor týka, tu sú sily takmer vyrovnané. Len niečo nad polovicu (53 %) európskych respondentov nemá žiadnu finančnú rezervu. Tento podiel sa zvyšuje najmä v Maďarsku a Bulharsku. Na dôchodok v podobe sporenia myslí iba tretina Európanov. Hlavným dôvodom je nedostatočný príjem. Opačná situácia je v Litve, kde si až 73 % opýtaných plánovane na dôchodok odkladá. Najpoužívanejšou metódou šetrenia na dôchodok je sporenie v súkromných spoločnostiach, na financie od štátu sa najviac spoliehajú Poliaci. V porovnaní s ostatnými európskymi respondentmi ako celku, Slováci sa menej spoliehajú na štát, viac na súkromné spoločnosti a dlhodobé investície.
