oPeniazoch.sk, kruk Foto: photl
So svojou finančnou situáciou sa najbližším príbuzným zverujú dve tretiny obyvateľov Rumunska a približne polovica obyvateľov Slovenska, Česka a Poľska. Slováci, Česi a Poliaci sa rodine najčastejšie zveria preto, aby ju ochránili pred zbytočnými problémami, ktoré by jej nepríjemná finančná situácia mohla spôsobiť. Pre Rumunov je najčastejším dôvodom zamlčania informácií o domácich financiách snaha udržať v rodine pozitívne a optimistické ovzdušie.
S finančnými problémami sa stretla už tretina slovenskej (33 %), rumunskej (32 %) a poľskej (29 %) populácie. Naopak v Českej republike sa do dlhov dostala „len“ pätina obyvateľov (22 %).
„Občania v sledovaných krajinách často čelia finančným problémom z dôvodu nedostatočného plánovania domáceho rozpočtu. Pokiaľ sa im zvýšia výdavky či vzniknú nečakané platby, v rozpočte sa pre nedostatok rezerv objaví diera. Následné oneskorenie pravidelných platieb alebo úplná neschopnosť splácať môže ľahko viesť k finančným problémom, dokonca až k dlhovej pasci,“ uvádza Veronika Kuřinová zo spoločnosti KRUK.
Veľa ľudí má problém zveriť sa so svojou finančnou situáciou nielen ľuďom vo svojom okolí, ale aj svojim najbližším. O svojej finančnej situácii tak informuje manželku či manžela len polovica Poliakov (50 %) a o trochu viac Čechov a Slovákov (57 %).
Pokiaľ ide o financie, k príbuzným sú najotvorenejší Rumuni (66 %). Dlhy sú pre Rumunov výlučne súkromnou záležitosťou a len 1 % z nich by sa so svojimi finančnými problémami zverilo spolupracovníkom. Najotvorenejší vo vzťahu k spolupracovníkom sú Česi (7 %).
V prípade partnerov žijúcich mimo manželstva je percento tých, ktorí sa zveria svojmu partnerovi, ešte nižšie. Svojho partnera informuje o finančnej situácii štvrtina Čechov a Slovákov (26 %) a len desatina Poliakov a Rumunov (11 %). Výskum priniesol podobné výsledky aj v prípade rodičov a detí, ktorých informuje tretina Čechov a Slovákov a približne pätina Poliakov a Rumunov.
Najčastejším dôvodom neochoty zdieľať vlastné finančné problémy s najbližšími príbuznými je snaha ochrániť ich pred starosťami, ktoré by im neľahká finančná situácia mohla spôsobiť. Takýto názor zastáva polovica Slovákov (58 %), Čechov (58 %) a Poliakov (48 %).
Takmer polovica Slovákov (47 %) a Čechov (48 %) neinformuje o svojej finančnej situácii príbuzných aj pre obavy, že by týmito informáciami zaťažili ďalšie osoby a pridali im starosti, prípadne chcú udržať pozitívne a optimistické rodinné ovzdušie. To je tiež najčastejším dôvodom mlčanlivosti pre polovicu obyvateľov Rumunska (51 %). Slováci majú zo všetkých sledovaných národností najsilnejší pocit hrdosti. Takmer 40 % z nich si neželá, aby ich pre finančné problémy niekto ľutoval.
Hoci len polovica Slovákov, Čechov a Poliakov zdieľa svoju finančnú situáciu so svojimi najbližšími, bola by to práve rodina, na ktorú by sa v prípade potreby finančnej pomoci obrátili dve tretiny Slovákov a Čechov, polovica Poliakov a len štvrtina Rumunov. Urobili by tak najmä preto, lebo veria v ochotu blízkych príbuzných pomôcť ostatným členom rodiny v problematických situáciách.
V prípade Rumunska by viac než tretina obyvateľov (možno prekvapivo) najčastejšie hľadala finančnú pomoc priamo u zamestnávateľa (39 %). Zamestnávateľ totiž môže svojim zamestnancom zvýšiť finančné ohodnotenie, prípadne poskytnúť bezúročnú pôžičku.
Na sociálne inštitúcie by sa v prípade núdze obrátilo 57 % Čechov a 49 % Slovákov, na rozdiel od Poliakov a Rumunov, ktorí týmto inštitúciám dôverujú v otázke finančných problémov len zo 7 % a 9 %.
Tieto zistenia vyplynuli z medzinárodného prieskumu spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) pri príležitosti vzdelávacieho podujatia Deň bez dlhov, ktoré uvedená spoločnosť každoročne usporadúva v Českej republike, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku.
