oPeniazoch.sk, qz Foto: SITA
Pred niekoľkými rokmi, prišla mexická vláda so sľubným spôsobom znižovania emisií oxidu uhličitého. Povzbudila občanov, aby sa zbavili svojich starých chladničiek, klimatizácií, žiaroviek a vymenili ich za aktuálne modely. Koniec koncov, asi 80 % energie v krajine pochádza z fosílnych palív, a zhruba štvrtinu spotreby elektriny tvoria domáce spotrebiče. Ale ako zaplatiť za program, aby bol dostupný pre chudobné domácnosti?
Odpoveď je jednoduchá, mechanizmus financovania s názvom zelené dlhopisy. Po zavedení tejto novej stratégie financovania investícií šetrných k životnému prostrediu, je mexická iniciatíva na dobrej ceste k znižovaniu emisií CO2 o viac ako 1 milión ton ročne v dohľadnej budúcnosti. Pre porovnanie je to ako keby vyradili z prevádzky 217 000 vozidiel ročne. Priekopníkom vo vydávaní zelených bondov je Svetová banka.
V skutočnosti ide len o jednu z desiatky snáh po celom svete, zameraných na zníženie emisií oxidu uhličitého. Do konca roka experti očakávajú, že celkový objem investícií do týchto dlhopisov dosiahne 40 miliárd, kým v roku 2012 to boli len dve miliardy dolárov. "Nikdy sme nevideli tento druh exponenciálneho skoku vo veľkosti trhu," povedal Mindy Lubber, prezident spoločnosti Ceres, skupiny obhajujúcej záujmy životného prostredia so sídlom v Bostone.
Presadenie technológií šetrných k životnému prostrediu, všetky tie veterné, vodné a solárne zariadenia sú veľmi nákladné. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu, musíme investovať najmenej ďalší bilión dolárov ročne, do čistých energetických projektov na celom svete do roku 2050, aby sme globálne otepľovanie obmedzili o dva stupne Celzia, aby sme zabránili katastrofickým dopadom pri zmeny klímy.
Mechanizmy financovania cez zelené dlhopisy je spôsob, ako zvýšiť záujem investorov. "S investormi je to ako s autami, je to s nimi pohodlnejšie,“ hovorí Lubber. "Keby sme sa snažili vymyslieť niečo úplne nové, bolo by to ťažšie."
Medzi prvými emitentmi boli rozvojové banky, ako je Svetová banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj, ktorí sa o úvodný výkop postarali v roku 2007. Len nedávno sa ale pre podobný krok rozhodli aj ďalšie banky aj vládne agentúry. Dlhopisy môžu byť použité pre akékoľvek ekologické úsilie, napríklad na ozdravenie znečistenej rieky, mnoho z nich je zameraných na riešenie dôsledkov klimatických zmien. Niektoré z nich sa vydávajú na konkrétne projekty, iné zbierajú peniaze na zelené iniciatívy bez uvedenia programu, ale výnosy z nich idú vždy výhradne na ekoprojekty.
Projekty financované zelenými dlhopismi nájdeme po celom svete, okrem programu mexickej vlády, Svetová banka emitovala dlhopisy, ktoré pomáhajú podporovať úsilie v Tunisku pri vývoji lepších zavlažovacích systémov šetriacich vodu a program v Čiernej Hore na výmenu okien, osvetlenia a izoláciu vo verejných školách a nemocniciach.
Napriek tomu, ako každý trh v plienkach, aj zelené dlhopisy čelia radu úskalí. Jedným z nich je riziko, ktoré nesie zmena vládnej politiky. Povedzme, že financovanie projektu rozvoja farmy solárnych panelov v južnej Európe je založené na konkrétnom tarifnom stupni. Ale potom nová vláda tarifu upraví. V prípade konkrétneho projektu by sa teda malo zabezpečiť, aby sa podmienky už meniť nedali. Ešte dôležitejšie ale je, zvýšiť počet hráčov na zelenom dlhopisovom trhu. Dnes zatiaľ neexistuje žiaden systematický súbor kritérií, ktorý by vymedzoval, čo vlastne zelené dlhopisy sú a ako merať ich environmentálnu efektívnosť. A nie je ani mechanizmus pre overenie kreditnej kvality treťou stranou. Tieto normy sú nevyhnutné pre posilnenie dôvery investorov a pre ďalší rast na trhu. Bez nich je riziko, že zelené dlhopisy označia za marketingový trik. Trh by stratil dôveryhodnosť veľmi rýchlo.
V januári 2014 sa skupina popredných bánk predbežne dohodla, že vytvoria zásady pre zelené dlhopisy. Pôjde o dobrovoľné usmernenia, vytvorené konzorciom bánk, vrátane JP Morgan Chase, Citi, Bank of America, Merrill Lynch a Credit Agricole, korporátneho a investičného bankovníctva. Zásady budú pripomienkovať podmienky a spôsob využívania zelených dlhopisov, hospodárenie aj výnosy z nich. Trinásť bánk sa už zaviazalo dodržiavať zásady hneď po zverejnení, dnes s nimi súhlasí 55 organizácií. Skupina 18 inštitúcií už dokoca pracuje na ich vylepšení. Aktualizácia by mala byť hotová v prvom štvrťroku 2015, čo môže byť len dobrá správa pre budúcnosť zelených dlhopisov.
