V 70. a 80 rokoch sa centrálne banky tradične stretávali s problémom vysokej inflácie. Predovšetkým v 70. rokoch prevládalo presvedčenie, že mierna inflácia nie je pre hospodársky rast škodlivá a že snahy o jej ďalšie zníženie by rast oslabili.
Problém bol v tom, že inflácia obvykle neostala stabilná na úrovni, keď ešte neškodila. Preto centrálne banky v 80. rokoch pristúpili na sprísnenie menovej politiky s cieľom znížiť infláciu pod úroveň prijateľnú ešte v 70. rokoch. V 90. rokoch sa inflácia výrazne znížila i v rozvojových krajinách a v novovznikajúcich trhových ekonomikách, vrátane bývalých centrálne plánovaných ekonomík.
V období relatívne vysokej inflácie centrálne banky riešili problém, ako ju rýchlo znížiť na úroveň zlučiteľnú s cenovou stabilitou. V 70. a 80. rokoch nebola pritom cenová stabilita definovaná tak presne ako dnes. Teraz rad bánk robí menovú politiku v rámci inflačného cielenia, ktorého súčasťou je presne kvantifikovaný inflačný cieľ. Pokiaľ nižšia inflácia bola sama osebe žiaduca, príliš rýchle zníženie pomocou príliš reštriktívnej menovej politiky mohlo byť nákladné a nieslo so sebou riziko straty verejnej a politickej podpory p…
Celý článok si môžete prečítať tu »».
