Kríza v eurozóne nie je ani tak krízou eura, ako krízou dôvery voči menej zodpovedným krajinám

Diskusia 5  
Kríza v eurozóne nie je ani tak krízou eura, ako krízou dôvery voči menej zodpovedným krajinám
Zdroj: Poštová banka

24. 9. 2013 - Hoci je výkon našej ekonomiky o cca desatinu vyšší ako v roku 2007, na tvorbe nových pracovných miest sa to v posledných rokoch neprejavilo. Všetko je to ovplyvnené tým, že naša ekonomika je malá, otvorená a silne zameraná na export. Každé tretie euro vyprodukované v ekonomike pochádza z priemyslu a ten, ako dobre vieme, je takpovediac jednoliaty.

Toto všetko nás robí v časoch, kedy má globálna ekonomika problémy, zraniteľnými, napísala Eva Sadovská, analytička Poštovej banky, ktorá prijala pozvanie a odpovedala na otázky našich čitateľov. Otázok nakoniec prišlo toško, že počas jednej hodiny on line-u nebolo možné odpovedať na všetky. Je vidieť, že ekonomická situácia v krajine, v eurozóne, ale aj tá v rodine, nenecháva väčšinu z nás chladnými. Analytička Poštovej banky Eva Sadovská prisľúbila, že aj v budúcnosti rada zodpovie otázky, ktoré jej položia naši čitatelia. Za otázky a samozrejme odpovede ďakujeme! 

Online rozhovor

24.9.2013 10:35 - otázka od: kares Minule som tu čítal, že si nejaká pani schovala do igelitky 40000 eur, lebo sa bála že v banke o ne príde. Viem, že je to pritiahnuté za vlasy, ale podľa štúdie už neviem či mastercard, či nejakej inej, je nás v Európe 93 miliónov, čo odmietame využívať banky. Myslíte si, že to nejak banky pociťujú, alebo im stačí donekonečna škrtiť klientov, ktorých už získali? Lebo tie neustále zvyšovania poplatkov už mnohých poriadne srdia, ďakujem za odpoveď. Pekný deň, no, neviem či je to zrovna bezpečné mať peniaze uložené v igelitke :) Klientom banky je dnes už takmer každý Slovák, vrátane malých detí, ktorým sporia ich rodičia či starí rodičia. Uloženie peňazí v banke je stále jednou z najbezpečnejších foriem investovania. Okrem toho, že peniaze sporiteľov sa postupne zhodnocujú, nehrozí im tu krádež ako napr. v prípade Vami spomínanej igelitky. Okrem toho, všetky vklady v bankách do výšky 100 tisíc eur sú chránené Fondom ochrany vkladov. 24.9.2013 10:23 - otázka od: michal Krasny den prajem ako sa mate Aj ja Vám:) Tak máme spoločnú hodinku za sebou. Veľmi ma teší záujem Vás všetkých. Zároveň sa ospravedlňujem tým, ktorým som nestihla odpovedať. Verím, že niekedy nabudúce. Želám všetko dobré! Eva Sadovská 24.9.2013 10:23 - otázka od: Roman Dobrý deň pani Sadovská, chcem sa spýtať na Váš názor na hospodárenie bánk s peniazmi vkladateľov. Inflácia je takmer vždy vyššia ako úrokové sadzby na vkladových produktoch (termínované účty, sporiace účty atď.) najmä po odpočítaní zrážkovej dane z úroku. Výsledok je taký, že aj keď majú ľudia peniaze v bankách, v skutočnosti sa znehodnocujú vzhľadom na infláciu. Naopak, banky požičiavajú peniaze za podstatne vyššiu úrokovú sadzbu ako je inflácia. Ďakujem za odpoveď a prajem Vám veľa úspechov. Dobrý deň, veľmi pekne ďakujem a pokúsim sa zodpovedať:) Úroky na vkladoch aj úveroch sa odvíjajú od základnej úrokovej sadzby centrálnej banky a následne od úrokových sadzieb na medzibankovom trhu. Ich výška ale súvisí aj s konkurenčným bojom a obchodnou politikou jednotlivých bánk. Nakoľko momentálne sú trhové sadzby takpovediac na nule, komerčné banky nemajú veľa priestou na zvyšovanie úrokov napr. na termínovaných vkladoch. V tomto roku sa ale očakáva pomalší rast cien (niekde okolo 1,7 percent) a tak ak máte svoje finančné prostriedky uložené na produkte s vyšším úrokom ako spomínaná úroveň inflácie, aj reálne by ste mali zarobiť viac. V prípade úverových sadzieb zohráva rolu aj riziková prirážka, ktorá je vyššia v horších ekonomických časoch, resp. v časoch s vyššou nezamestnanosťou. A taká doba je aj tá dnešná. 24.9.2013 10:20 - otázka od: imrich Dobry den, prosim Vas chcem sa opytat ci je mozne este zmenit retoriku vlady,ze budeme podporovat len zahranicne firmy a slovenske nechame potapat, v podstate male slovenske firmy sa skladaju na danove ulavy a dotacie pre zahranicne firmy, ktore este zdieraju slovenske firmy cenovou politikou...cim dalej ma mala respektivne stredna slovenska firma mensi priestor na zisk, kdez to zahranicna firma dostava podstatne kvalitnejsi priestor, ci by nebolo vhodne sa zamysliet na podporou odvetvi slovenskych firiem , kde v podstate mame uz vychovanych ludi...napr. SAMSUNG resp. ORAVA atd...2.otazka je vobec este mozne na slovensku nastartovat spotrebu z tychto nizkych priemernych platov,ktora by urcite vyrazne potiahla slovensku ekonomiku? Dobrý deň prajem. Ako ste už isto veľakrát počuli či čítali, Slovensko je malou, otvorenou a proexportne otvorenou ekonomikou, ktorá je vo veľkej miere závislá od zahraničného dopytu. Od výroby, exportu či investičnej aktivity na Slovensku pôsobiacich podnikateľských subjektov, bez ohľadu na to, či sú v rukách zahraničných alebo domácich vlastníkov, teda závisí aj rast našej ekonomiky. A jedine dopyt (zahraničný aj ten domáci) po slovenských produktoch umožňuje podnikom vyrábať, exportovať a tým pádom aj dávať ľuďom prácu, vytvárať nové pracovné miesta či zvyšovať platy. Z hľadiska pracovného trhu a tvorby pracovných príležitostí pre ľudí je dôležitý rozvoj všetkých odvetví nášho hospodárstva. A dvojnásobne to platí v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti. Čo sa týka slovenského spotrebiteľa, tak ten sa pri míňaní svojho zárobku správa opatrne a vzhľadom na nie práve ružovú situáciu na trhu práce predpokladáme, že domáca spotreba zostane aj naďalej slabšia. Hlavným predpokladom na zvyšovanie spotreby našich domácností je zlepšovanie sa situácie na pracovnom trhu, pokles nezamestnanosti a samozrejme aj rast platov. 24.9.2013 10:20 - otázka od: zita Dobrý deň! Zo všetkých strán počúvame o uťahovaní si opaskov.Ja som už žena v rokoch, žijem sama a každý rok musím rozmýšľať ako našetriť na skutočne potrebné veci. Napríklad palivové drevo, lebo v zime ma dobrý pocit z odložených peňazí nezohreje. Už si ani nepamätám, kedy som si kúpila na seba nejakú peknú vec, nebodaj nejaký nábytok, či doplnok do domu. A potom si zapnem rádio, či TV a počúvam, že aké rozumné je mať ušetrenú nejakú rezervu. Nikto však nepovie z čoho. A potom ide reportáž o tom koľko zarábajú bankári. Poviem Vám, šľak ma ide trafiť z tejto situácie! Bojím sa, že rozdiel medzi chudobnými a bohatými sa tak zväčší, že nám už ani žiadna únia nepomôže. Dobrý deň, Zita, úplne chápem, že kontrasty, aké ste aj Vy vymenovali, Vás vyvádzajú z miery. Žiaľ, realita je taká, že na Slovensku existujú veľké rozdiely čo sa týka životnej úrovne. Vidno to práve aj na výške platov, ktoré sa líšia jednak v závislosti od našej pracovnej pozície, ale aj od regiónu, v ktorom pracujeme. O finančnej situácii nezamestnaných či dôchodcov ani nehovoriac. V dnešnej zložitej situácii, ktorá panuje na našom pracovnom trhu, sú ale mnohí Slováci radi, ak vôbec nejakú prácu majú. A tak sú ochotní pracovať aj za málo a pri mnohých výdavkoch sa uskromniť. Hoci niektorým prieskumom sa až tak vo všeobecnoti neverí, na týchto asi niečo bude. Viac ako tretina slovenských domácností totiž nedokáže podľa nich čeliť neočakávaným výdavkom (napr. pokazený spotrebič, ale aj spomínaná strata práce či choroba) a z mesiaca na mesiac síce dokážu vyžiť, ale s ťažkosťami, približne tri štvrtiny slovenských domácností. 24.9.2013 10:13 - otázka od: mario vedia naši ekonómovia ako to bude s platmi obyčajných ľuí,,ony by viac minuli ale keď málo zarobia málo míňajú a tím je nižší výber daní aspoň mi to tak vychádza viac sa predá viac peňazí menej sa predá mnej peňazí-pre štát Dobrý deň prajem, máte úplnú pravdu. Príjmy štátu sa odvíjajú aj od toho, koľko obyvatelia zarobia (daň z príjmu) a teda aj koľko sú zo svojich príjmov schopní minúť (daň z pridanej hodnoty či spotrebné dane). Aj z tohto dôvodu by malo byť v záujme štátu mať vzdelanú a kvalifikovanú pracovnú silu. Na druhej strane ale realita je taká, že na priemernú mzdu si nesiahnu až dve tretiny zamestnaných Slovákov. 24.9.2013 10:05 - otázka od: marijan zdravim, mam jedinu otazku, stale sa hovori o tom, ze uvery budu coraz dostupnejsie, ale ak si to porovnam so susednym ceskom, tak v nasich bankach mi take urocenie nedaju, to sme tak odlisny trh? dakujem. marjan. Dobrý deň, Je síce pravdou, že slovenský úverový trh rástol v posledných rokoch rýchlejšie ako český, no Česi sú aj naďalej väčšími dlžníkmi ako Slováci. Ak ste narážali na výšku úrokových sadzieb, tak tá zavisí v každej krajine od nastavenia základnej úrokovej sadzby centrálnou bankou a následne od vývoja sadzieb na medzibankovom trhu, ale aj od konkurenčného boja a obchodnej politiky jednotlivých bánk. Na druhej strane v prípade úverových sadzieb zohráva úlohu aj riziková prirážka súvisiaca s ekonomickou situáciou, vývojom nezamestnanosti či platov. Len pre porovnanie, kým sa Slovensko pasuje s jednou z najvyšších mier nezamestnanosti v EÚ, tak Česko ju má jednu z najnižších. 24.9.2013 10:00 - otázka od: elena cicova DOKEDY sa udrzi EURO? JE pravda ze NEMCI uz pripravuju MARKY ? DOKEDY bude oslabovat USD? C ESKA koruna ZANIKNE ? DAKUJEM. Na otázku o budúcnosti eura som sa pokúsila odpovedať v jednej z predchádzajúcich otázok. O nemeckých prípravách na marku neviem, ale viem, že česká koruna raz zaniknúť môže - a to po vstupe ČR do eurozóny. Čo sa týka amerického dolára, jeho oslabovanie z posledných dní súvisí predovšetkým s minulotýždňovým rozhodnutím americkej centrálnej banky (Fed) zotrvať pri súčasnej uvoľnenej menovej politike a stimuloch pre ekonomiku. Skôr či neskôr ale začnú americkí centrálni bankári objem týchto stimulov škrtať, čo by malo so sebou priniesť posilnenie americkej meny. Ďalšie výraznejšie oslabovanie amerického dolára preto neočakávame a predpokladáme, že kurz eura voči doláru by sa mohol v najbližších mesiacoch pohybovať v pásme 1,30 - 1,35 EURUSD. Toto prosím ale neberte ako investičné odporučenie:) 24.9.2013 9:51 - otázka od: martina - hovori sa o konci eura, je to realne? - ano, sporenie je v podstane nutnost pre obcanov SR, pretoze zvysne peniaze, ktore by sme mohli investovat nie su postacujuce na to, aby sme mohli rozbehnut podnikatelsky plan, v podstate malo kto dostane pozicku postacujucu na to, a ten, kto dostane pozicku, pracuje len na uver, najom, to ze podnikanie je s cielom dosiahnut zisk u nas nie je pravidlom :) Pekný deň, Martina, Pokúsim sa aspoň stručne zodpoverdať na obe Vaše otázky. Súčasná kríza v eurozóne nie je ani tak krízou eura, ako krízou spojenou s poklesom dôvery voči menej zodpovedným krajinám. Euro je menou, ktorá tvorí približne štvrtinu svetových devízových rezerv. Zároveň je po americkom dolári druhou najobchodovanejšou menou na svete. Zámer urobiť "čokoľvek pre zachovanie eura" viackrát vyjadrili najvýznamnejší európski predstavitelia - či už guvernér ECB Draghi alebo nemecká kancelárka Merkelová. Čo sa týka podnikania, tak v súčasnosti mnohí, už dlhoroční podnikatelia, potvrdzujú, že ak by mali začať svoje podnikanie dnes, bolo by to pre nich oveľa náročnejšie ako pred rokmi. Ako som spomínala v jednej z predchádzajúcich odpovedí, Slováci sa do podnikania až tak nehrnú. Chuť založiť si firmu je u nás oveľa nižšia ako napr. v iných krajinách EÚ. Osobne si myslím, že podpore podnikania sa na Slovensku venuje stále málo pozornosti. Našťastie ale začínajú vznikať “spoločnosti”, ktoré sa špeciálne práve zaujímavým podnikateľským plánom venujú. 24.9.2013 9:14 - otázka od: Boris Aký máte názor na vývoj ekonomiky vo svete v závislosti ktorej rastie aj zlato. Spamätá sa cena zlata a bude podľa Vás rásť??? Všetky dôvody pre rast sú a nezmenili sa, a zlato napriek tomu klesá. Je vhodné ešte investovať do zlata??? Prečo zlato klesá, keď ekonomiky sú zadlžené, monetárna politika funguje, vysoká nezamestnanosť vo svete je tak isto nezmenená. Ďakujem Dobrý deň, Boris, zlato je špecifickým investičným nástrojom - je to bezpečný prístav, do ktorého sa investori utiekajú v krízových časoch, keď sa zvyšujú obavy, že peniaze začnú strácať svoju hodnotu (napr. z dôvodu vysokej inflácie). Zlato je tak útočiskom, akousi istotou v čase neistoty. Tak ako v prípade iných aktív, aj cena zlata závisí od mnohých faktorov. Tým základným je dopyt a ponuka na trhu, ale do veľkej miery sa cena zlata odvíja aj od faktorov ako sú fiškálna a menová politika. Zlato na rozdiel od peňazí nepodlieha inflácii, no na druhej strane nenesie žiadny úrok. Preto práve v časoch, aké máme aj dnes, keď sú úrokové sadzby na trhu nízke, získava zlato na popularite. Na druhej strane ale zlatá horúčka z leta 2011 opadla a to práve z dôvodu, že sa znížila aj miera neistoty na trhu. Mimoriadne voľná menová politika významných svetových bánk so sebou nepriniesla rýchly cenový rast (ktorého sa mnohí obávali) a zároveň jedna z najväčších hrozieb, hrozba rozpadu eurozóny, bola nateraz zažehnaná. Dá sa tak povedať, že tá najväčšia neistota sa už z trhu vytratila, čo znížilo aj dopyt po zlate. Zároveň aj najväčší svetový spotrebiteľ zlata, India, znižuje z dôvodu vysokého deficitu obchodnej bilancie dovozy zlata a tým klesá dopyt po tejto komodite. Zlato pokladám za vhodnú doplnkovú investíciu - teda určite neodporúčam vsadiť všetko na jednu kartu. Treba si uvedomiť, že cena zlata (tak ako aj cena ostatných aktív) môže nielen rásť, ale aj klesať, resp. stagnovať. V prípade zlata napríklad došlo len od začiatku roka 2013 k cenovému poklesu o viac ako pätinu. To ale nemusí znamenať, že cena zlata bude už iba klesať a že zlato má už "zlaté" časy za sebou. Na záver len jeden detail, 1 unca zlata (t.j. 31,1 gramu) sa aktuálne predáva na trhoch za cca 1 320 USD. 24.9.2013 8:35 - otázka od: mirec dobry den, nedavno som cital, ze slovaci nie su oproti inym okolitym statom takmer vobec zadlzeni. chcel by som spytat, ci nie je hlavnym dovodom to, ze pri tak nizkych mzdach nedostanu ani tu najlacnejsiu kuchynsku linku na splatky, nie to este nejaky uver z banky. nie je to efekt spojenych nadob? dakujem Dobrý deň aj Vám. Áno, máte úplnú pravdu, z viacerých uhlov pohľadu patríme v EÚ stále medzi najmenej zadlžené národy. A to aj napriek tomu, že stav úverov obyvateľstva je dnes asi 16 – násobne vyšší ako v roku 2000. Dôvodov je viac. Ekonomická situácia v krajine, stagnácia platov (žiaľ aj tých nízkych) a vysoká nezamestnanosť robia banky pri poskytovaní úverov obozretnými. Na druhej strane, práve preto, že banky poznajú situáciu na Slovensku, počítajú s tým, že o úver, predovšetkým spotrebný, požiadajú aj ľudia s nižšími, resp. podpriemernými príjmami. Zo skúseností kolegov ale viem, že ak splnia všetky potrebné podmienky, tak im úver poskytnutý je. Stretávame sa ale aj s tým, že ľudia sa obávajú požiadať o úver, lebo si už dopredu myslia, že im poskytnutý nebude. Aj na úver ale treba ísť s rozumom. Ak už o úver požiadate, nezabúdajte na to, že súčet vašich bežných mesačných výdavkov a úverovej splátky by nemal prekročiť vaše mesačné príjmy. Dokonca odporúčam vytvárať si každý mesiac aspoň nejakú rezervu, hoci viem, že v niektorých domácnostiach je to nesmierne ťažké. Pri úvere nikdy neprehliadnite skratku RPMN. 23.9.2013 18:45 - otázka od: Joseph Dobrý deň Evička, 1. Existuje vôbec nejaké reálne riešenie pre túto krajinu, ktorá trpí už od finančnej krízy vysokou nezamestnanosťou? Ako vyriešiť to aby firmy zamestnávali viac ľudí? 2. Aký je tvoj názor na aktuálnu politickú garnitúru, ktorá je plná amatérov "kariérnych politikov", ktorí nevedia ako riešiť, nezamestnanosť, minimálnu mzdu atď.? 3. Prečo tento štát neriadia ľudia ako ste Vy a vám podobný odborníci (väčšina zutekala do zahraničia)? Ďakujem za odpoveď a prajem Vám čo najlepšiu kariéru v Poštovej banke. Pekný deň:) Ďakujem za otázky. Pokúsim sa zodpovedať na tie, na ktoré mi prináleží odpovedať. Žiaľ, nezamestnanosť u nás je skutočne vysoká (aktuálne 13,7 percent) a obávam sa, že na návrat na predkrízové úrovne v okolí 7,5 percent jej nebudú stačiť najbližšie roky. Hoci je výkon našej ekonomiky o cca desatinu vyšší ako v roku 2007, na tvorbe nových pracovných miest sa to v posledných rokoch neprejavilo. Všetko je to ovplyvnené tým, že naša ekonomika je malá, otvorená a silne zameraná na export. Každé tretie euro vyprodukované v ekonomike pochádza z priemyslu a ten, ako dobre vieme, je takpovediac jednoliaty. Toto všetko nás robí v časoch, kedy má globálna ekonomika problémy, zraniteľnými. Navyše aj my Slováci ako národ máme svoju mentalitu a skôr sme „sporiacim“ ako „míňajúcim“ národom. A taktiež sa až tak nehrnieme do podnikania, možno aj preto, že práve samotní podnikatelia s podnikateľskou klímou nie sú až natoľko spokojní. To, čo ale považujem za akútne, je riešiť problém dlhodobo nezamestnaných a taktiež problém mladých, ktorí sú evidovaní na úradoch práce. Ak sa nenahneváte, k politickej situácii sa vyjadrovať nebudem.