oPeniazoch.sk, TASR
Brusel/Londýn 4. marca (TASR) – Eurozóna sa konečne začína dostávať z dvojročnej dlhovej krízy, optimisticky v piatok (2.3.) vyhlasovali európski lídri. Tvrdia, že množstvo záchranných opatrení, ktoré prijali, upokojilo trhy a získali čas na riešenie dlhodobých hospodárskych problémov menovej únie.
Po dvojdňovom summite Európskej únie, na ktorom sa 25 členských krajín pripojilo k novej fiškálnej dohode, sprísňujúcej rozpočtové pravidlá – mimo zostala len Británia a Česko -, niektorí lídri vyjadrili nádej, že najhoršia časť krízy je už za nami. Tvrdia, že grécka dlhová kríza sa upokojila a nový záchranný balík plus dohoda o odpise časti dlhu vytvárajú podmienky na jej riešenie, európske banky zasa zabezpečili dlhodobé úvery od Európskej centrálnej banky (ECB) a Taliansku a Španielsku výrazne zlacnelo financovanie na trhu.
"Ešte sme nevyšli z ekonomickej krízy, ale otáčame stranu," uviedol francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. "Naša stratégia začína prinášať ovocie."
Finančné trhy zdieľajú optimizmus Bruselu. Výnosy 10-ročných dlhopisov talianskej vlády v porovnaní s decembrom 2011 prudko klesli. Na konci vlaňajška prekročili 7 %. V piatok (2.3.) sa znížili na 4,92 %. V uplynulom týždni po prvý raz tento rok klesli pod 5-% hranicu aj výnosy španielskych 10-ročných dlhopisov. Od začiatku roka tiež rastú európske akciové indexy, FTSE Eurofirst 300 tento rok posilnil o 9 %.
V súkromí sa však niektorí lídri sťažovali na sebauspokojenie, ktoré sa prejavilo aj v tom, že niektoré vlády vyjadrili neochotu prijať ďalšie opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo rozširovaniu dlhovej krízy z periférie eurozóny. Podľa britského denníka Financial Times (FT) prezident ECB Mario Draghi upozorňoval lídrov, že zotavovanie eurozóny je krehké a že nesmú oslabiť vo svojom úsilí.
Najväčšie obavy vzbudzuje neochota Nemecka zvýšiť kapacitu stabilizačných mechanizmov eurozóny, ktoré väčšina európskych lídrov považuje za kľúčové pri ochrane pred ďalšou trhovou panikou.
Objavujú sa však signály, že Berlín nakoniec ustúpi tlaku ostatných krajín. Mohlo by sa to stať na stretnutí ministrov financií eurozóny o dva týždne.
Veľké obavy vzbudzuje situácia v Španielsku, ktoré bojuje s najvyššou nezamestnanosťou v únii a ktoré zrejme čaká hlboká recesia. Opäť sa objavujú otázky týkajúce sa zdravia španielskeho bankového systému a verejných financií krajiny. Tieto obavy v piatok potvrdil aj španielsky premiér Mariano Rajoy, ktorý oznámil, že krajina tento rok nesplní svoj sľub znížiť rozpočtový schodok na 4,4 % hrubého domáceho produktu (HDP). Deficit by mal namiesto toho dosiahnuť až 5,8 % HDP.
Hlavný ekonóm spoločnosti RBC Capital Markets pre Európu Jens Larsen si myslí, že opatrenia ECB kúpili lídrom eurozóny čas, aby vyriešili problémy bankového systému, zaistila sa proti krachu Grécka a upokojili politickú a ekonomickú situáciu v Španielsku a Taliansku. Varoval však pred sebauspokojením a dodal, že eurozóna musí v priebehu troch rokov urobiť pokrok pri riešení problémov zadlžených štátov a bankového sektora.
