oPeniazoch.sk, Motley Fool Foto: SITA/AP
Jedným z najhlbšie zakorenených mýtov je spájanie bohatstva a múdrosti, podobným mýtom je spájanie inteligencie a dobrých rozhodnutí. Ide totiž o dve úplne rozdielne veci a niekedy dokonca platí, že vysoká inteligencia vedie k horším rozhodnutiam.
S inteligenciou rastie aj naša schopnosť oklamať sám seba zložitými úvahami o tom, prečo k niečomu došlo. Priemerne inteligentní ľudia sa často učia rýchlejšie ako tí superinteligentní, pretože tí sa snaží natlačiť skutočný svet do teórií, ktoré sa naučili. Priemerný človek má namiesto toho menší problém s prijatím sveta takého, aký je.
Ak vidím nejakého investora, ktorý utrpel veľké straty, bude pre mňa jednoduché určiť, v čom bol problém. Mohol kupovať na vrchole bubliny, alebo naopak predávať počas trhovej paniky. Nemuselo byť jeho portfólio dostatočne diverzifikované a podobne.
Pokiaľ ale straty utrpím ja sám, môj pohľad môže byť veľmi pokrivený, pretože bude utvorený na základe zložitého vnútorného dialógu. Nakoniec sa môžem len vyhovárať na to, že za môj neúspech môže politika centrálnej banky, alebo trh, ktorý sa nespráva podľa mojich modelov.
Čím budem múdrejší, tým sofistikovanejšie moje výhovorky môžu byť. Ak ste teda obdarení darom vysokej inteligencie, ide zároveň o prekliatie, ktoré vám môže uškodiť kvôli falošným poviedkam o tom, prečo sa vám niečo nepodarilo.
Vysoká inteligencia nás privádza k názoru, že zložité problémy si vyžadujú zložité riešenia. Robert Weinberg z MIT, ktorý sa zaoberá výskumom rakoviny, to opísal veľmi dobre, keď hovoril o motiváciu k svojej práci. Povedal, že vedci, ako je on, sa nezaujímajú o oblasť prevencie rakoviny, pretože ide o príliš jednoduché riešenie, ktoré nie je z intelektuálneho hľadiska zaujímavé. Oveľa zaujímavejšie je štúdium správania sa buniek, pôsobenie génov a podobne.
Niektoré z najväčších problémov súčasnosti majú skutočne veľmi jednoduché riešenia, ale ľudia, ktorí na nich pracujú, sa o jednoduché riešenia nezaujímajú. A často nie sú ani schopní o probléme ani jednoducho hovoriť. Ľudia ako Albert Einstein, Warren Buffett či Steve Jobs boli naopak schopní vtesnať komplexné problémy do elegantného rámca, ktorý bol dostatočne jednoduchý na to, aby mu porozumeli aj ľudia s priemernou inteligenciou. Niekedy sa pýtam, koľko už bolo výnimočných objavov, o ktoré ale nebol záujem len preto, že boli popísané zložito. Tak, že im nikto neporozumel.
Autorom je Morgan Housel.
