oPeniazoch.sk, bloomberg;idnes Foto: SITA/AP
Uplynulo dvadsaťpäť rokov od pádu železnej opony. Rusko sa až donedávna vďaka exportom ropy a zemného plynu považovalo predovšetkým za energetickú veľmoc. To sa však mení, možno sa už čoskoro vráti medzi popredných exportérov obilnín.
Pšenica sa za prvých sedem mesiacov tohto roka podieľala na ruskom exporte 5,5 percentami. "Vzhľadom k našim prírodným podmienkam a klíme sme predurčení k vývozu," citovala agentúra Bloomberg predsedu Ruskej obilnej únie Arkadija Zlochevského. Krajina je tak na dobrej ceste stať sa najväčším producentom pšenice na svete. Teda titulu, ktorý naposledy držala v obdobiach cárskych. Spoločne s meniacim sa vnútorným trhom federácia posilňuje v ďalších poľnohospodárskych sektoroch. "Ľudia začínajú myslieť na budúcnosť," cituje agentúra Andreja Burdina, ktorý vlastní farmu v stepi v blízkosti Čierneho mora.
Ruský úrodný pás sa týči na slnkom vysušenej stepi od Čierneho mora k Volge. Ruská pšenica sa dostáva na výslnie, ktorému dlho dominovali veľkí západnej hráči. Produkciu ženie oslabujúca domáca mena, rubeľ za ostatných niekoľko rokov oproti americkému doláru odpísal 45 percent svojej hodnoty. Môžu za to protiruské sankcie aj nízka cena ropy, ktorá sa aj napriek tohtoročnému oživeniu oproti roku 2014 pohybuje na menej ako polovici ceny. Do poľnohospodárstva dnes investujú miestni farmári aj oligarchovia. Ruská pšenica vytlačila zo síl americké obilie v Egypte, v krajine, ktorá je najväčším svetovým dovozcom. Svoje pevné zastúpenie sa jej darí získavať aj na ďalších trhoch, ako je Nigéria, Bangladéš alebo Indonézia. Ruskí vývozcovia pšenice za posledné desaťročie zažívajú lepšie časy, než exportéri z konkurenčných obilných veľmocí. Rastúci dopyt zo strany rozvíjajúcich sa trhov robí vrásky na čele nielen tradičným západným exportérom. Mnoho farmárov v Európe a USA sa na rastúcu ruskú produkciu snažia reagovať ponukou kvalitnejších obilných odrôd. Mnohí z nich ale kvôli prebytkom pristúpilo k obmedzeniu produkcie.
Ruská vláda poľnohospodársky sektor štedro dotuje. Podnikateľom sa darí aj vďaka možnosti voľného nákupu a predaja pôdy, ku ktorému Kremeľ pristúpil pred desiatimi rokmi. Prívetivejšie podnikateľské prostredie následne umožnilo investície do lepšieho vybavenia a umelých hnojív, vďaka ktorým sa z kedysi neúrodnej pôdy stali dobre prosperujúce polia. "Rusko bude jedným z hlavných vývozcov ešte dlho, zvlášť ak prihliadneme k potenciálnemu navýšeniu produktivity," uviedol hlavný manažér austrálskej konzultačnej spoločnosti Market Check Tom Basnett. Pšenica z ruského úrodného pásu sa navyše dobre uchytila aj v oblasti juhovýchodnej Ázie, kde tradične dominujú práve austrálske dodávky. Podľa serveru The Australian vzrastie jej podiel na kľúčových ázijských trhoch do roku 2030 o 60 percent.
Rusko má navyše značne obmedzené skladové kapacity, kvôli ktorým musí úrodu rýchlo dostať na globálne trhy, čo ešte viac stláča cenu tejto komodity. Tona ruského obilia z oblasti Čierneho mora sa na konci septembra predávala za 169 dolárov, teda najlacnejšie za ostatných šesť rokov.
