oPeniazoch.sk, Capital Economics;E15 Foto: SITA/AP
Nie je to len Apple v Írsku, americké firmy v stále väčšej miere držia peniaze zo svojich ziskov mimo USA. V Amerike sú skrátka vysoké dane.
Spoločnosti majú celkom dobrý dôvod nenechávať si peniaze zdaniť v USA. Firemná daň v USA má sadzbu 35 %, a hoci firmy spravidla odvedú vďaka rôznym úľavám a odpisom menej, je táto miera zdanenia ziskov jedna z najvyšších vo vyspelom svete.
Takže ako je to s tou hotovosťou amerických firiem na účtoch v zahraničí? Vlani sa táto suma vyšplhala na rekordných 2,5 bilióna USD, čo je zhruba sedmina ročného výkonu americkej ekonomiky a dosť presne sa prelína s veľkosťou tej francúzskej.
Stojí za pozornosť, že v "ukrývaní" peňazí pred americkými daňovákmi dominujú niektoré konkrétne formy a sektory. Apple má v zahraničí "trvalo reinvestované" (čo je terminus technicus) viac než 90 miliárd dolárov, General Electric a Microsoft drží mimo USA zhodne vyše 100 miliárd dolárov. Sektorovo sa na 2,5-biliónovom koláči najviac podieľajú IT spoločnosti – 40 %, v roku 2002 to bolo len 12 % a farmaceutické koncerny -27 %.
Pri tak veľkých sumách sa asi prvé premelie hlavou, na čo všetko by sa dali tieto peniaze využiť. Ale aby to bolo v prospech americkej ekonomiky, keďže ide o americké peniaze. Strašiak v podobe vysokého zdanenia je ale príliš silný. V minulosti navyše repatriácia ziskov do USA nepredstavovala obzvlášť silnú podporu pre domácu ekonomiku v podobe investícií. Neochota amerických firiem investovať do dlhodobých projektov je pritom vítaným korením pre krátkodobé portfólia, pretože spoločnosti využívajú voľnú hotovosť na štedré programy odkupov akcií a na výplaty dividend.
Dlhodobo to ale môže znamenať problémy. Pripomeňme, že ostatné daňové prázdniny v roku 2004 mali za následok skôr navýšenie odmien akcionárom, než investície do biznisu. Podporou pre ekonomiku, ako je tá v USA, by sa ale stali aj nejaké peniaze navyše v rukách akcionárov. Tí by ich totiž mohli využiť na zvýšenie spotreby, a teda spätne ako vzpruhu pre celé hospodárstvo. Americké spoločnosti z indexu S&P 500 ale vyplácajú investorom podstatne viac, než zarobia. Tak ako icrosoft ohlásil nový program v objeme 40 miliárd dolárov na odkúpenie svojich akcií, prišla s podobnou stratégiou aj firma Apple. Spoločnosť má síce na bankových účtoch viac ako 200 miliárd dolárov, zároveň ale tiež od roku 2013 vydáva svoje vlastné korporátne dlhopisy. Za dva a pol roka sa spoločnosti podarilo na bondoch získať 80 miliárd dolárov, ktoré taktiež využíva k odkupom vlastných akcií s tým, že dlhy pritom rastú podstatne rýchlejšie ako zisky.
Tento trend potvrdzujú aj štatistiky finančne-analytického ústavu Casey Research. Kým ešte v roku 2010 vynaložili firmy na dividendy a odkúpenia akcií približne 67 percent svojich ziskov, v minulom roku to už bolo 106 percent. "Žijeme vo veľmi neistých časoch. Firemné zisky klesajú už od roku 2014 a akcie dosahujú svoje maximá," uvádza Justin Spittler z Casey Research, ktorá je známa kritikou menovej politiky Fedu. Podľa neho sa tiež vytvára falošná ilúzia o úspešných firmách, ktorým umelo rastú akcie, čím dochádza k ďalšiemu prehrievaniu akciových trhov. Podľa analytikov je isté, že firmy dlhodobo nemôžu vyplácať viac, než zarobia, preto budú musieť buď zarábať viac, alebo vyplácať investorom menej.
Čierny scenár hovorí o hrozbe nafukovania akciovej bubliny. Opiera sa hlavne o to, akým spôsobom veľké americké firmy míňajú svoje peniaze. Nebránia sa pomerne riskantným akvizíciám, kedy nakupujú aj stratové spoločnosti. Kritizovaný bol nedávny nákup Microsoftu, za stratovú službu LinkedIn dal 24,2 miliardy dolárov. Alebo tiež akvizície Yahoo, ktoré dostalo firmu do straty a jediná záchrana pre ňu bol nákup zo strany Verizonu. Ako prepadáky sa ukázali aj toľko preferované startupy, ktoré mali byť ťahúňom hospodárskeho rozvoja. Uber len za prvý polrok tohto roka vytvoril stratu 1,3 miliardy dolárov, automobilka Tesla Motors za rovnaké obdobie prehĺbila stratu na 293 miliónov dolárov z 184 miliónov pred rokom. V zozname nájdeme aj ďalšie firmy, ktorých trhová hodnota presiahla miliardu dolárov, avšak sú stále stratové.
