oPeniazoch.sk, ČTK;Fidelity Foto: SITA/AP
Európska centrálna banka už v rámci snahy o podporu hospodárskeho rastu a zvýšenie inflácie v eurozóne nakúpila vládne dlhopisy za bilión eur. Vyplýva to z údajov ECB o nákupoch za uplynulý týždeň.
Nákupy vládnych dlhopisov banka spustila v marci minulého roka, v decembri program predĺžila o pol roka do konca marca 2017. ECB v pondelok oznámila, že v týždni do 2. septembra nakúpila vládne dlhopisy za 11,14 miliardy eur. Celková hodnota nakúpených dlhopisov tak už presiahla bilión eur.
Hospodársky rast v eurozóne napriek stimulačným opatreniam ECB zostáva pomalý a inflácia sa stále drží blízko nuly. Podľa analytikov je ťažké posúdiť, či program nákupu dlhopisov plní svoj účel, pretože je ťažké odhadnúť, ako by sa ekonomika vyvíjala bez jeho existencie.
Bilančná suma ECB sa na konci augusta vyšplhala na 3,33 bilióna eur.
ECB bude o nastavení svojej menovej politiky rozhodovať opäť vo štvrtok, žiadne nové opatrenie sa však neočakáva. Prezident ECB Mario Draghi by ale mohol naznačiť, či banka teraz uvažuje o ďalšom predĺžení programu nákupu dlhopisov. „Vzhľadom na to, že údaje z Eurozóny sa držia celkom dobre a doteraz existuje len málo dôkazov o vedľajších dopadoch Brexit-u, neočakávam, že ECB v tejto chvíli pristúpi k ďalšiemu uvoľňovaniu. Avšak, Draghi pravdepodobne zopakuje prísľub ECB, že pristúpi k ďalšiemu stimulu, ak sa to vyhodnotí ako potrebné a môžeme počuť nejaký komentár k Brexit-u,“ uviedla Anna Stupnytska z Fidelity International.
Predĺženie programu by ale podľa agentúry Reuters bolo spojené s rizikom ďalšie deformácie trhových cien dlhopisov. ECB sa navyše už teraz zápasí s nedostatkom dlhopisov spĺňajúcich podmienky, ktoré si vo svojom programe pre nákup stanovila.
Banka už musela zastaviť nákup dlhopisov v Estónsku a minulý mesiac nenašla žiadne vhodné dlhopisy ani v Luxembursku. V Portugalsku a na slovenskom banka nakupuje menej dlhopisov, než by podľa pravidiel programu mala.
Nadmerné zastúpenie mali v augustových nákupoch dlhopisov opäť Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Nemecké dlhopisy sa pritom už teraz obchodujú s negatívnymi výnosmi, čo znamená, že investor, ktorý je nakúpi, dostane v okamihu ich splatenie menej peňazí, než na ne vynaložil.
Záporné výnosy majú aj niektoré firemné dlhopisy, ktoré ECB kupuje, napríklad niektoré cenné papiere švajčiarskej potravinárskej spoločnosti Nestlé a francúzskeho telekomunikačného operátora Orange. V záujme rozšírenia priestoru pre nákupy dlhopisov ECB podľa skorších informácií zdrojov agentúry Reuters uvažuje o zmenách pravidiel programu.
„ECB sa čoskoro ocitne na križovatke a bude musieť v zásade ubezpečiť trh, že jej program kvantitatívneho uvoľňovania bude pokračovať aj napriek jeho negatívnym vedľajším účinkom na finančný systém. Nedostatok dostupného bezrizikového zabezpečenia je kľúčovou otázkou pre dlhopisový trh. V súčasnosti sa so štátnymi dlhopismi v hodnote 1,2 bilióna EUR obchoduje pod depozitnou sadzbou a teda nemajú nárok na zaradenie PSPP programu ECB, takže ECB má dve možnosti,“ vysvetľuje Dierk Brandenburg z Fidelity International pred zasadnutím ECB.
Buď ďalej zníži svoju depozitnú sadzbu zo súčasných -40bázických bodov, kupujúc viac krátkodobejších dlhopisov. Podobne ako pri krátení depozitnej sadzby by to spôsobilo prudšie stúpanie krivky európskych vládnych dlhopisov a posun hlavných dlhodobých sadzieb viac záporných hodnôt. „Nemyslíme si, že by toto európske banky, ktorých marže sú už teraz pod tlakom, uvítali.“
Jedinou realistickou možnosťou pre ECB je podľa Brandenburga umožniť svojim členským centrálnym bankám, aby nákupy presunuli od nedostatkových aktív, ako sú nemecké bundy, smerom k väčším okrajovým trhom, ako je Taliansko, čím sa časom nenápadne odchýlia od obmedzení kapitálového kľúča. Z politického hľadiska ide o chúlostivé rozhodnutie, ktoré Rada Guvernérov urobí až po zdĺhavých konzultáciách neskôr v tomto roku.
