oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA/AP
Aj keď sú vedúce ekonomiky v rôznych fázach globálneho hospodárskeho cyklu, dve centrálne banky zdieľajú názory na to, čo je potrebné urobiť pre posilnenie dopytu, produkcie a zamestnanosti v Európe a v Spojených štátoch.
Fed má pred ECB náskok. Potom, čo sa mu podarilo ustáliť ekonomiku mierne nad svojím dlhodobým potenciálom, postupne ruší prebytočnú likviditu bez akýchkoľvek výrazných nepriaznivých účinkov na peňažné a kapitálové trhy. V Spojených štátoch rástli bankové úvery pre spotrebiteľov počas ostatných mesiacov ročným tempom takmer 7 percent, zatiaľ čo nebankové spotrebiteľské úvery – čo predstavuje približne dve tretiny celkového objemu úverov do amerických domácností – doslova explodovali v máji na ročné tempo 10,6 percenta.
ECB sa naopak stále snaží udržať ekonomiku eurozóny nad vodou. Objem bankových úverov do súkromného sektora sa v máji medziročne zvýšil iba o 1,3 percenta. Za rovnaké obdobie vzrástla ročná miera úverov poskytnutých domácnostiam a nefinančným spoločnostiam o 1,6 percenta a 1,4 percenta. To je príliš nízke číslo, aj keď poukazuje na kontinuálny mesačný rast.
Aby toho nebolo málo, európski centrálni bankári musia čeliť aj teroristickým útokom, ktoré negatívne ovplyvňujú už aj tak krehké spotrebiteľské a podnikateľské nálady. Bezpečnostné hrozby visiace nad Európou, a vlna rastúcich teroristických útokov, sú ďalšie veľké rozdiely v ekonomickom prostredí, v ktorom musia Fed a ECB nasadiť svoje nástroje politiky v nasledujúcich mesiacoch.
Je zarážajúce, že republikánska strana plne uznala hrozbu teroristického násilia v "civilizovanom svete," a rozhodla sa spustiť svoju prezidentskú kampaň na základoch "práva a poriadku", zatiaľ čo nesmelé európske politické elity nevykazujú žiadne podobné odhodlanie.
Súčasná situácia vo Francúzsku je typický prípad. Verejná diskusia prerástla do takej kritiky, že po teroristickom útoku v Nice sa filozof Alain Finkielkraut vyjadroval o "samovražednej slepote našich elít", a ich neschopnosti brániť "našu civilizáciu" proti "radikálnemu islamu". To sú zlé správy, ak vieme, že Nice strážilo 112 policajtov v čase, keď terorista s nákladiakom zrážal ľudí na svojej dvojkilometrovej ceste.
Nemecko tiež zažilo štyri vážne teroristické útoky od začiatku roka, stačí za všetky spomenúť masakru v Mníchove.
Ako môžu domácnosti a podniky riadiť ekonomiku v takomto neustálom stave obliehania?
Ignoruje sa realita a utrpenie. Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa vyjadrila, že ten, kto chce s ňou hovoriť o politickej vízii "by mal navštíviť lekára." Toto zaznieva z úst vodcu, od ktorého sa očakáva, že udrží pohromade EÚ, a nájde spôsob, ako sa vysporiadať so slabým výkonom ekonomiky a viac ako 20 miliónmi ľudí bez práce a príjmov.
Už niet pochýb o tom, že je nutné prehodnotiť realitu. Odporcovia americkej ekonomiky žijú taktiež vo svojom svete, keď nevidia, že Dow dosiahol úroveň 18,571.30 čo predstavuje 0,29 percenta zisku pre daný deň a návratnosť 6,58 percenta od začiatku roka. Stačí malé porovnanie. Eurostoxx50 – pokles 9,04 percenta, Nikkei 225 – pokles 12,64 percenta a Shanghai Composite – pokles drvivých 19 percent.
Silné americké akciové trhy nie sú žiadna maličkosť v čase stagnujúcej európskej ekonomiky, stagnujúcej ekonomickej aktivity v Japonsku a pri pomalšom tempe rastu v Číne. Dokopy tieto ekonomiky predstavujú 40 percent svetovej produkcie. Ich podiel na americkom obchodnom deficite v prvých piatich mesiacoch tohto roka je 76,5 percenta. Tieto ekonomiky budú pravdepodobne predstavovať rast amerického domáceho dopytu do konca roku 2016 o jedno percento.
Takže áno, pochopili ste to správne, keď nám americkí politici v Clevelande pripomenuli, že naši kľúčoví obchodní partneri "jedia náš obed" a "okrádajú nás." Len by ma zaujímalo, či to bolo z "politickej korektnosti", že sa akosi zabudlo v tých republikánskych rečiach na nezávislú agentúru, ktorá vedie našu menovú politiku. Fiškálne a štrukturálne politiky sú prakticky zmrazené, náš obchodný cyklus bol po mnoho rokov podporovaný výhradne lacnými a široko dostupnými pôžičkami. Je preto škoda, že namiesto toho, aby sa označili osoby zodpovedné za fiškálne a štrukturálne politiky, spúšťa sa len spŕška urážok na Fed za jeho podporu ekonomiky USA. Čo títo ľudia vlastne chcú? Tým, že žiadajú od Fedu zrušiť túto podporu, vlastne chcú okamžitý kolaps najväčšej ekonomiky.
Rovnako aj ECB musí čeliť rovnakému druhu iracionálnej kritiky z Nemecka. A Nemci to myslia vážne: žalujú ECB na najvyššom súde svojej krajiny a na Európskom súdnom dvore. Európski centrálni bankári správne ignorujú tieto malicherné a zavádzajúce nemecké pokusy o narušenie toho, čo zostalo zo spoločného trhu, ktorý dal Nemecku vlani 45 percent svojho prebytku obchodnej bilancie. S 8 percentami HDP je nemecký obchodný prebytok jedným z kľúčových faktorov destabilizujúcich menovú úniu.
Fed v najbližšom čase neurobí nič. ECB naopak bude musieť zintenzívniť svoju podporu ekonomiky eurozóny kvôli rastúcemu terorizmu, ktorý narušuje dôveru spotrebiteľov aj firiem. Francúzsko je zúfalé, rastú obavy o nesmierne dôležité odvetvie, cestovný ruch. Nemci majú rovnaké problémy. Ešte dávno pred útokom z Mníchova, nemecké médiá zverejňovali správy, že cestovné kancelárie sa stretávajú s čoraz väčšou úzkosťou a neochotou zákazníkov. Správy potvrdil aj národný dopravca, Lufthansa, vydal varovanie, že v dôsledku poklesu osobnej dopravy sa prepadne aj zisk spoločnosti.
Sebauspokojenie, neschopnosť a sterilné elitárske filozofovania vytvorili problémy, ktoré budú potrebovať čas, aby sa dali vyriešiť. Veľa času.
Autorom je Michael Ivanovič, nezávislý analytik so zameraním na svetovú ekonomiku, geopolitiku a investičné stratégie. Pôsobil ako ekonóm OECD v Paríži, medzinárodný ekonóm Federálnej rezervnej banky v New Yorku a vyučoval ekonómiu na Columbia Business School.
