oPeniazoch.sk, metronews Foto: YT/leparisien
Alexandre Callet už jednu reštauráciu v Paríži má, chcel si ale otvoriť aj druhú prevádzku. Na to potreboval pôžičku 70 000 eur, ale žiaľ nenašiel banku, ktorá by mu vyšla v ústrety.
Takže tento tridsaťročný podnikateľ zareagoval, ako by to asi urobil na jeho mieste každý. Zakázal všetkým bankárom vstupu do jeho reštaurácie. Na tabuľu pred vchod umiestnil neobvyklý oznam. "Psom vstup povolený, bankárom zakázaný (pokiaľ nezaplatia vstupný poplatok 70 000 eur)." Bežne sa na tejto tabuli namiesto tohto sarkazmu zobrazujú ponúkané špeciality.
"Verím v reciprocitu. Musel som odpovedať. Ak ste ma udreli, udriem aj ja vás. Ak vidím bankára, nedovolím mu vstúpiť do mojej reštaurácie. Správali sa ku mne ako k psovi, tak nech sa tu neukazujú,“ povedal pre The Local.
Calletova reštaurácia nie je len také hocijaké bistro."Nie je to len obchod s kebabom," hovorí Callet. "Mnoho bankárov, ktorí ma odmietli ma poznajú, chodia sem." Reštauráciu pod menom Les Ecuries de Richelieu nájdete aj v Michelinovom sprievodcovi, kde sa uvádza, že vlani dosiahla tržby vo výške 300 000 eur. "Nikdy som nemal finančné problémy, a napriek tomu sa ocitám v tejto situácii," sťažoval sa Callet. "Bankári si nerobia svoju prácu."
Callet kritizuje francúzsku vládu, že núti mnohé podniky vo Francúzsku uchýliť sa ku crowdfundingu. Jadrom problému, je podľa neho socializmus na francúzsky štýl, ktorý údajne podporuje prebujnelý vládny aparát, zatiaľ čo firmám, ako je tá jeho, nijak nepomáha. Calletova hovorí, že vláda aj bankári si zaslúžia výprask, a že tento názor je momentálne vo Francúzsku značne rozšírený.
Bankári, ale aj všetci ostatní, by mali byť na pozore. Calletove ašpirácie idú oveľa ďalej než len rozbehnúť svoj druhý podnik. Tento podnikateľ má aj také sny, ktoré sa týkajú celej krajiny. Už v roku 2012 oznámil svoj zámer, stať sa prezidentom Francúzska. Sľuboval, že v jeho osobe nenájdeme kandidáta, ktorý by sedel vľavo alebo napravo. Tvrdil, že je predstaviteľom "extrémneho stredu." V tom čase sa snažil likvidovať prebujnelú byrokraciu. Úradníkom chcel zmraziť mzdy, eliminovať 80 000 pracovných miest ročne, privatizovať štátne podniky, a pracovný týždeň dostať na 39 hodín. Jeho snom bolo darovať 300 miliónov eur na štipendiá študentom. Ale mladíkovi sa nepodarilo zhromaždiť dostatok sponzorov pre svoju stranu France Unité a tak skončila podobným osudom ako mnohé ďalšie.
