oPeniazoch.sk, The Telegraph Foto: SITA/AP
Minulý týždeň náhle zosilnel finančný stres v európskom bankovom systéme a začal sa rýchlo šíriť na taliansky, španielsky a portugalský trh so štátnymi dlhopismi. Nikto asi nečakal, že obavy zo strašidla dlhovej krízy eurozóny, ktoré región obchádzalo pred štyrmi rokmi, sa môžu tak rýchlo prebudiť.
"Ľudia dostali strach. Blížilo sa to sebanaplňujúcej sa kreditnej kríze," komentoval situáciu Antonio Guglielmi, analytik bankového sektora v talianskej Mediobanca. "Na úverových trhoch dochádza k veľkej dislokácii. Likvidita je vyčerpaná a z obchodov sa ťažko vystupuje, pretože nenájdete kupca," vysvetľuje. Investori v takejto situácii paradoxne "shortujú" akcie bánk, aby si zaistili pozície, čo situáciu ďalej zhoršuje.
Marc Ostwald, expert na dlhopisové trhy v ADM, považuje za nevyhnutné, že zhoršenie finančných podmienok opäť potiahne hore výnosy dlhopisov už skôr problémových štátov južnej Európy. "Začarovaný kruh sa uzatvára v tom najhoršom mieste," varuje a odkazuje na roky 2011 a 2012, kedy sa banky v krajinách eurozóny a štáty ako také, začali krútiť v nebezpečnom víre.
Nový závan eurokrízy sa objavil v čase, keď sú suverénne fondy krajín z bloku komoditne zameraných ekonomík a rozvíjajúcich sa trhov nútené rozpredávať zahraničné aktíva a vyberať hotovosť, aby boli vlády vôbec schopné pokryť verejné výdavky. Príjmy z ťažby, kvôli nízkym cenám komodít, prestávajú stačiť na udržanie rozpočtov v rovnováhe.
Ostwald považuje za spúšťač najčerstvejšej vlny paniky na trhu zlyhanie Bank of Japan v rámci snahy stimulovať trh znížením úrokových sadzieb do záporu. Podrylo to podľa neho dôveru v "kúzla" svetových centrálnych bánk. "Bola to nepochybne posledná kvapka a vypukol chaos," hovorí.
Spready výnosov talianskych alebo španielskych 10-ročných dlhopisov a nemeckých bondov vyskočili o takmer 150 bázických bodov. Aj keď na pomery z čias eurokrízy sú tieto hodnoty stále nízke, rastú aj napriek tomu, že ECB nakupuje dlhopisy týchto krajín v rámci svojho programu kvantitatívneho uvoľňovania (QE). Výkyv výnosov môžu byť predzvesťou toho, čo môže prísť, až začne ECB z programu cúvať.
Guglielmi vidí hlavnú príčinu posledného "kreditného záchvevu" v tom, že nadobudli účinnosť nové tvrdé pravidlá pre participáciu na prípadných stratách (takzvaný "bail-in") pri dlhopisoch bánk eurozóny, ale zároveň chýbajú dôležité aspekty bankovej únie, bez ktorých mechanizmus nemôže správne fungovať. "Je to odplata trhov. Sú preregulované a chcú po politikoch obetného baránka," hovorí.
Priznané zlé úvery bánk v eurozóne tvoria 6,4 % celkových úverov, v porovnaní s 3 % v USA a 2,8 % vo Veľkej Británii. Nové pravidlá participácie na stratách boli prvýkrát uplatnené na Cypre po dlhovej kríze ostrova a viedli k strate statusu bezpečia a stability európskych dlhopisov a dôvery v implicitnej záruky štátov. Režim začal platiť pre celý menový blok v januári. Teraz musia najprv participovať držitelia nielen juniorných, ale aj seniorných dlhopisov, než sa siahne na peniaze daňových poplatníkov.
Na jednej strane to dáva zmysel, na druhej je ale týmto banková štruktúra eurozóny nebezpečne deformovaná. Jednotlivé členské štáty nemôžu ľahko rekapitalizovať svoje bankové systémy, pretože to porušuje pravidlá štátnej záchrany EÚ, zároveň ale neexistuje žiadny funkčný európsky aparát, ktorý by ich v tom nahradil. "Prvotnou príčinou debaklu je spôsob nastavenia princípov eurozóny. Nemáme nástroj na tlmenie rizika, a tie aj preto zbytočne rastú," dodáva Guglielmi.
Európski lídri sa v júni 2012 dohodli na vyriešení "začarovaného kruhu medzi bankami a štátmi", ale Nemecko, Holandsko, Rakúsko a Fínsko neskôr od dôležitého sľubu cúvli. Hlavné náklady záchrany bánk naďalej pripadajú na jednotlivé štáty a Damoklov meč ešte stále visí nad najslabšími článkami.
Peter Schaffrik z RBC Capital Markets sa domnieva, že investorov nahlodáva obava, že Európskej centrálnej banke dochádza munícia. Nemôže znižovať úrokové sadzby hlbšie do záporu, pretože súčasná úroveň -0,3 % už vedie k deštrukcii čistých úrokových marží bánk a ich ziskov. "Ako ďaleko môže ECB ešte zájsť, než to začne vyložene škodiť?"
Guglielmi prirovnal náladu na trhu minulý týždeň ako paniku v auguste 2012 tesne predtým, ako Mario Draghi sľúbil, že "urobí všetko, čo bude v jeho silách", pre záchranu eura. K zmene rétoriky mohlo dôjsť vďaka tomu, že Berlín zrušil svoje veto na núdzové záchranné akcie cielené na zastavenie kolapsu na trhoch talianskych a španielskych dlhopisov. Draghimu bohužiaľ podobné triky dochádzajú, stále má ale priestor pre QE2 na nasledujúcom zasadnutí centrálnej banky v marci, ak si zabezpečí súhlas Nemecka. Mohol by začať nakupovať dlhopisy pološtátnych podnikov (napríklad talianskeho energetického giganta Enel alebo Infraestucturas de Portugal) alebo talianske zlé úvery zabalené do cenných papierov krytých aktívami (ABS). "Môže nakupovať talianskej nekvalitné hypotéky. Toto ovocie visí na stromoch dosť nízko," hovorí Guglielmi. "Všetci vieme, že QE2 nebude v reálnej ekonomike fungovať, ale aktuálne sentiment na trhu je nasledujúci: 'Som fajčiar, viem, že ma to zabíja, ale kým budem mať cigarety, budem spokojný'," uzatvára.
