Výstavba obchvatu Bratislavy by sa mala rozdeliť na dve časti. Najprv by sa postavila rýchlostná cesta R7 smerom z hlavného mesta do Dunajskej Stredy a diaľnica D4 by sa stavala až potom, keď bude možné vybudovať tunel popod Malé Karpaty. Takéto riešenie navrhujú opoziční poslanci z OĽaNO. Predstavili ho na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave a spochybnili tak zámer vlády stavať obchvat súčasne ako časť diaľnice D4 a rýchlocesty R7 v rámci jedného PPP projektu, momentálne bez tunela.
Podľa OĽaNO však obchvat Bratislavy bez tunela popod Karpaty nemá žiaden zmysel. "Ožobráči to iba ľudí o peniaze a reálne to doprave nepomôže," skonštatoval líder hnutia Igor Matovič. Navrhuje pritom financovať výstavbu rýchlocesty R7 aj diaľnice D4 z peňazí, s ktorými vláda nepočítala v štátnom rozpočte. A to z financií, ktoré prídu z otvorenia 2. piliera. Podľa Matoviča budú určite v takej výške, že výstavbu pokryjú.
A
ko druhú alternatívu navrhuje OĽaNO použitie peňazí z privatizácie Slovak Telekomu a tretím riešením je podľa nich Junckerov fond. V 50-stranovom nariadení, ktoré je k tomuto fondu zverejnené, sa podľa Matoviča uvádza, že bude funkčný od polovice tohto roka. Súčasne sa v ňom uvádza aj to, že sa dá použiť na iné, než cezhraničné projekty. A teda, že je vhodný na takýto projekt.
Matovičov kolega z hnutia Igor Hraško spochybňuje socioekonomické dosahy, ktoré má priniesť výstavba obchvatu cez PPP projekt. Toto riešenie by totiž podľa štúdie realizovateľnosti umožnilo stavať obchvat o sedem rokov skôr, než by výstavbu zvládol štát z vlastných zdrojov či z eurofondov. To by prinieslo socioekonomické vplyvy vo výške jednej miliardy eur, a práve preto štúdia hovorí, že PPP projekt je výhodnejší.
Ale Hraško tvrdí, že odloženie výstavby financovanej z verejných zdrojov o sedem rokov nie je ničím podložené. Zároveň spochybňuje okamžitý začiatok PPP projektu po podpísaní zmluvy. Štúdia počíta s výstavbou v roku 2016. Hraško však upozorňuje, že výkup pozemkov pod tento projekt nebol ešte ani začatý a trvať bude minimálne tri až štyri roky. Ak by teda štát aj podpísal zmluvu s víťazom tendra, skôr ako o niekoľko rokov s výstavbou nezačne. Preto sa podľa neho zníži aj vplyv socioekonomických prínosov skoršej výstavby diaľnice cez PPP projekt a takáto forma výstavby už nebude pre štát výhodná.
