oPeniazoch.sk, mises.org Foto:SITA
Niektorí ekonómovia, medzi nimi aj laureát Nobelovej ceny Paul Krugman, tvrdia, že počas ekonomického prepadu je povinnosťou vlády vytvárať vysoké rozpočtové deficity, aby udržala ekonomiku v chode.
Čo presne znamená tento spôsobu myslenia? Ak celkový dopyt v ekonomike oslabuje v dôsledku nižších výdavkov spotrebiteľov, vláda musí začať viac míňať, aby zabránila poklesu agregátneho dopytu. Je ale vládne míňanie dobré pre ekonomiku? Krugman a ďalší komentátori, si myslia, že zväčšenie rozpočtového deficitu v dôsledku vyšších vládnych výdavkov predstavuje skvelú správu pre ekonomiku. Ďalej sú toho názoru, že máme iba veľmi málo empirických dôkazov o tom, že rozpočtové deficity brzdia ekonomiku a jej rast. Naopak sú presvedčení, že ak ekonomika operuje pod svojím potenciálom a preto jej môžu vyššie výdavky len pomôcť.
Naopak oponenti takéhoto zmýšľania si myslia, že zväčšenie rozpočtového deficitu býva monetizovaný a vedie k vyššej inflácii. Tiež zvýšenie rozpočtového deficitu vedie k vytlačeniu súkromného sektora a tým pádom k nižšiemu ekonomickému rastu. Podľa tejto perspektívy by sa vláda mala vyhnúť ako to je len možné zvyšovaniu rozpočtového deficitu. Vždy by sa mala zamerať na vyrovnaný štátny rozpočet.
Prečo je ale väčšie míňanie zlou správou? Snaha udržiavať rozpočtový deficit predstavuje zlú politiku. Na čom záleží v prvom rade nie je veľkosť vládneho deficitu, ale celková veľkosť vládnych výdavkov. Teda množstvo prostriedkov, ktoré si vláda odkloní od súkromného sektora k sebe. Na rozdiel od Krugmana, tieto názory tvrdia, že vyššie vládne výdavky predstavujú zlú správu pre ekonomiku. V tejto súvislosti je nutné si uvedomiť, že vláda nie je bohatstvo generujúce entita. Čím viac toho minie, tým viac zdrojov musí odobrať z produktívneho, bohatstva vytvárajúceho súkromného sektora. To zabraňuje vytváraniu bohatstva a znižuje ekonomický rast.
Celková výška vládnych výdavkov predstavuje veľkosť vlády. Nič viac. Ak napríklad vláda plánuje minúť 3 bilióny dolárov, ale vyberie len 2 bilióny na daniach, budeme mať rozpočtový deficit vo výške jedného bilióna dolárov. Vzhľadom k tomu, že vládne výdavky musia byť nejako financované, vláda musí nájsť ďalšie zdroje na uhradenie deficitu, napríklad pôžičkou, tlačením peňazí, alebo ďalším navýšením. Na čom v prvom rade záleží, je celková výška vládnych výdavkov na úrovniach 3 bilióny, nie deficit 1 bilión.
Ak by napríklad vláda zvýšila dane na 3 bilióny dolárov a výsledok by bol vyrovnaný rozpočet, zmení to niečo na fakte, že stále vláda odoberie 3 bilióny z produkčného sektora? Zvýšenie vládnych výdavkov odklonom zdroja od bohatstvo vytvárajúcich aktivít vedie k ekonomickému zbedačovaniu. Preto by malo byť zvyšovanie vládnych výdavkov na stimuláciu celkového dopytu považované za zlú správu pre proces akumulácie bohatstva a tým pádom aj pre celkovú ekonomiku.
Preto oproti komentátorom ako sú Paul Krugman, MMF a rôzni predstavitelia FEDu, sa dá redukcia vládnych výdavkov považovať aj za veľmi dobrú správu pre produkciu bohatstva a ekonomiku. Je to ale samozrejme zlé pre rôzne umelé formy života, ktoré vznikli vďaka zvýšeným vládnym výdavkom.
Autorom je Frank Shostak
