oPeniazoch.sk, iHNed Foto:SITA
Ak by bol ruský bankový systém odstrihnutý od medzinárodného platobného systému, znamenalo by to faktické vyhlásenie vojny. A v takom prípade by podľa šéfa Kremľom ovládanej banky VTB Andreja Kostina musel americký veľvyslanec v Moskve urýchlene opustiť krajinu.
Kostin v rozhovore pre nemecký denník Handelsblatt priznal, že závislosť bánk na dolároch a eurách je Achillovou pätou ruskej ekonomiky. Aj v prípade úplného odstrihnutí od západného finančného systému by si vraj ale krajina poradila. Deväť z desiatich platieb dnes prebieha podľa manažérov VTB vnútroštátne, pre nich by sa mal vymyslieť alternatívny spôsob zúčtovania, na čom sa vraj už pracuje. S cezhraničnými platbami by to však bolo horšie.
K odpojeniu Ruska od systému známeho pod skratkou SWIFT (Spoločnosť pre celosvetovú medzibankovú finančnú telekomunikáciu) v reakcii na dianie na Ukrajine v septembri vyzvala rezolúcia Európskeho parlamentu. Ešte predtým túto tému k diskusii navrhol britský premiér David Cameron.
Zástupcovia medzinárodného systému už vyhlásili, že ruským bankám prístup k svojim službám kvôli politickému tlaku dobrovoľne neobmedzia. Prinútiť by ich k tomu ale mohla Európska únia. Spoločnosť totiž sídli v Bruseli a riadi sa tak belgickým právom.
Nebol by to prvý prípad, kedy západné veľmoci siahli k tak drastickému prostriedku nátlaku. V roku 2012 bol od systému kvôli nepriehľadnosti jadrového programu odstrihnutý Irán. Medzinárodná izolácia jeho ekonomiku silne poškodila a nezostalo mu nič iné ako realizovať väčšiu časť zahraničného obchodu v hotovosti alebo s pomocou bartrov, teda výmeny tovaru za tovar.
Platobný systém prepája vyše 10 tisíc finančných inštitúcií v 215 krajinách sveta a denne spracuje transakcie za šesť biliónov dolárov. V rámci systému má každá zúčastnená banka svoj jedinečný kód, ktorým sa identifikuje – BIC. Elektronické transfery prebiehajú formou štandardizovaných správ, ktoré prechádzajú od jednej inštitúcie k druhej cez operačné centrá v Leidene alebo New Yorku. Ak stredisko správu neprepošle, transakcia nemôže prebehnúť.
"Odstrihnutie Ruska od systému by znamenalo vážnu eskaláciu sankcií a s najväčšou pravdepodobnosťou by spustilo podobne tvrdú odvetnú reakciu Moskvy," tvrdí Chris Weafer z moskovskej konzultantskej firmy Macro Advisory. Veľké obchody by podľa neho ohrozené neboli, ale vážne by to zasiahlo bežný zahraničný obchod.
Ruský bankový sektor prežíva krušné obdobie. Kombinácia nízkych cien ropy, západných sankcií, padajúceho rubľa a konfliktu na Ukrajine narobila v súvahách najväčších finančných ústavov v krajine spúšť. Ruské banky sú vo svojich finančných potrebách do veľkej miery závislé na medzinárodnom dolárovom a eurovom trhu. Prístup k nemu sa však so zavedením sankcií prakticky uzavrel. Požičiavanie v rubľoch so sebou nesie násobne vyššie úrokové náklady, a teda aj nižšiu maržu. Aj predseda predstavenstva VTB Sergej Dubinin nedávno pripustil, že do sektoru dorazilo "trocha paniky".
Niektoré z najväčších bánk sa preto s prosbou o pomoc obracia na štát. VTB, dvojka na ruskom trhu, si zo štátnej kasy požičala 3,8 miliardy dolárov, ktoré následne konvertovala na vlastný kapitál. Potom však požiadala o ďalší, ešte väčšie úver, ktorý zatiaľ ministerstvo financií posudzuje. V treťom kvartáli navyše prepustila tretinu zamestnancov v európskych pobočkách. Navyše rastie počet nesplácaných úverov. Vo VTB sa objem rezerv vytváraných kvôli nim za posledný rok strojnásobil, na 65 miliárd rubľov. Straty spojené s pôsobením banky na ukrajinskom trhu predstavovali v prvých deviatich mesiacoch roka 37 miliárd rubľov. A akcie VTB tento rok na burze v Londýne odpísali 40 percent. Sberbank, jednotka na ruskom trhu, stratila viac ako polovicu trhovej hodnoty. Odliv kapitálu z krajiny má tento rok dosiahnuť 130 miliárd dolárov a devízové rezervy klesli o 90 miliárd dolárov.
