oPeniazoch.sk, quartz Foto:SITA
Prejde len 11 rokov a generácia detí narodených na zlome milénia bude v roku 2025 tvoriť až 75 % americkej pracovnej sily. Je zaujímavé sledovať, ako sa práve vďaka tejto vekovej skupine zmení trh od biznismenov po spotrebiteľov, čo v konečnom dôsledku bude mať dopad na celý okolitý svet.
Bez prístupu na internet nie je život, sú naučení komunikovať vždy a stále prostredníctvom technológií. Narodili sa po roku 1980. Ide o ľudí, ktorí už zaplavili a stále vchádzajú na pracovný trh. Napriek tomu firmy ešte nie sú pripravené vysporiadať sa s náporom nových požiadaviek, podľa novej štúdie Brookings Institution, nedokážu dostatočne rýchlo reagovať na meniaci sa trh a teda prilákať a udržať si pracovníkov, či zákazníkov z generácie milénia. "Všetci budeme hovoriť len:´hej, pozri sa´," hovorí Morley Winograd, jeden z autorov štúdie, ktorý pracuje na University of Southern California.
Ostatne, stačí upriamiť pozornosť na zopár doteraz nemysliteľných skutočností. Jednou z nich je, ako generácia milénia dokázala zmeniť hudobný priemysel tým, že odmietla zaplatiť za celé albumy vydávané na CD nosičoch. Rovnako pomohla zvoliť prvého černoského prezidenta v USA v roku 2008, na veľké prekvapenie demokratov. Teraz sú to opäť oni, čo robia vrásky potravinárskemu priemyslu, keď dávajú prednosť rýchlemu občerstveniu v neformálnom duchu stolovania typu Burger King, alebo McDonald’s. A to je prosím pekne len začiatok zmien, ktoré táto generácia vyvolá na poli ekonomickom aj politickom. Winograd tvrdí, že ich záujem sa bude sústreďovať na firmy a inštitúcie, u ktorých konanie dobra prevláda na ziskom. "Pracovníci i konzumenti z radov generácie milénia, hľadajú sociálnu myšlienku tak na pracovisku, ako aj na trhu. Nie je príliš veľa spoločností, ktoré už na to prišli," hovorí. Jeho slová dokazuje ďalší prekvapivý údaj zo štúdie Brooking, podľa ktorého by si deti milénia najradšej vybrali za svojho chlebodarcu detskú nemocnicu St. Jude Children’s Research Hospital. Na zaujímavom dvanástom mieste v atraktivite zamestnania skončila štátna správa, na sedemnástom NSA, ktorá je považovaná za najväčšiu informačno-bezpečnostnú službu USA. Aj FBI a CIA sa dostali na zoznam ideálnych zamestnávateľov spoločne s firmou Google, Apple, Facebook a Amazon, kde však nehrá rolu to, že ide o segment populárneho high-tech zamerania. Generácia milénia chce jednoducho pracovať na pozíciách, kde sa domnieva, že by pomohla utvárať svet.
V spotrebiteľskom segmente sa v tejto generácii opäť ukazuje altruistický postoj, pokiaľ ide o ich kúpnu silu. Ohromujúci počet opýtaných v roku 2013 uviedlo, že by si radšej kúpili výrobky od firiem pôsobiacich v oblasti charity, sociálnych služieb a filantropie. Firmy, ktorých produkty by si kúpili a takto ich finančne podporili, by mali odrážať atribúty ako láskavosť, empatia a sociálna zodpovednosť.
Nakoniec zlá správa pre bankárov. Deti milénia nemajú v láske veľké banky. Zo štúdie, v ktorej sa vyjadrilo viac než 10 000 respondentov, vysvitlo, že medzi desať najmenej obľúbených značiek tejto generácie patria aj významní hráči zo sveta finančných služieb, ako je napríklad Bank of America, JPMorgan Chase, Wells Fargo a Citigroup. Drvivá väčšina opýtaných uviedla, že by "radšej šla k zubárovi, ako počúvala to, čo hovoria banky." Winograd a jeho kolega, spoluator štúdie, Michael Hais argumentujú, že ide o veľmi reálnu možnosť, že generácia milénia by raz mohla podporiť prísnejšie pravidlá riadenia spoločnosti najmä na Wall Street. "Finančný priemysel spomalí viac, než akékoľvek iné odvetvie v ekonomike," predpovedá Hais.
Takže čo vlastne môžu spoločnosti urobiť, aby si získali priazeň budúcich takmer 75 % pracovnej sily? Napríklad taká spoločnosť PricewaterhouseCoopers, ktorá poskytuje audítorské, daňové a poradenské služby v rôznych priemyselných odvetviach, by mohla začať tým, že zruší nepopulárne ročné hodnotenie výkonnosti a namiesto toho ponúkne častejšiu spätnú väzbu. Alebo napríklad TOMS Shoes, preslávená svojimi plátenkami, by za každý predaný pár topánok mohla jeden venovať deťom v núdzi.
Možno za najväčší výstup zo správy Brookings sa dá považovať to, že sa zmení celkový pohľad na prácu a pocit z nej. A to dramaticky. Všetky tie obvyklé podnikateľské triky, ako udržať zamestnancov šťastnými a produktívnymi sa jednoducho nebudú dať ťahať až do roku 2025. "Túžba tejto generácie po ich každodennej práci bude odrážať aj ich spoločenské záujmy. Šéfom súčasných firiem to úplne znemožní motivovať zamestnancov generácie milénia, aby sa podieľali na zvyšovaní zisku firmy, alebo aby naháňali návratnosť investícií pre svojich akcionárov, či dokonca platy zamestnancov," píšu autori. Dúfajme, že na tieto slová firemní šéfovia už dnes počúvajú.
