oPeniazoch.sk, SITA
Po zavedení letného času by mali slovenskí spotrebitelia spotrebovať od 115 do 200 gigawatthodín elektriny menej.
Slovenskí spotrebitelia by mali vďaka letnému času usporiť od 20 do 30 mil. eur. Uvádza to Inštitút finančnej politiky, ktorý pôsobí pri Ministerstve financií SR. Podľa štúdie inštitútu zavedením letného času sa zníži na Slovensku denná spotreba elektriny o približne 0,7 až 1,2 %. Spotrebovať by sme tak mali od 115 do 200 gigawatthodín elektriny menej.
„Prechod na letný čas výrazne znižuje spotrebu elektriny vo večerných hodinách. To naznačuje, že zo zavedenia letného času profitujú viac domácnosti než firmy,“ myslí si inštitút, ktorý pri výpočte spomínanej úspory pracoval s hodinovými údajmi o spotrebe elektriny. Nie všetci sú však presvedčení, že vďaka letnému času dosiahneme nejakú úsporu. Niektoré štúdie dokonca hovoria o tom, že prechod na letný čas viedol k nárastu spotreby elektriny a pohonných hmôt. Rozdielnosť záverov pripisuje inštitút odlišným metodikám, podľa ktorých jednotlivé krajiny vypočítavajú výhodnosť či nevýhodnosť letného času. Podľa inštitútu pravidelný prechod na letný čas má v slovenských podmienkach ekonomické opodstatnenie.
Letný čas bol v praxi zavedený v roku 1916. Na území Československa letný čas fungoval s prestávkami už v 40-tych rokoch minulého storočia. Každoročný letný čas sa však zaviedol v bývalom Československu v roku 1979.
