oPeniazoch.sk, Právo;iDnes FOTO: Stáňa Seďová, Právo
Prvýkrát sú v Prahe vystavené drahé kamene, kvôli ktorým prišli banky na začiatku 90. rokov celkom o 20 miliárd korún. Ručili nimi firmy, ktoré svoje úvery nesplatili. Znalecké posudky sa totiž pomýlili a nakoniec to zaplatili daňoví poplatníci. Vinný nebol nikto.
Dva z dvadsiatich kufríkov, ktoré sú hlavnými aktérmi dokonalého zločinu a vôbec najväčšej straty všetkých bánk v Českej republike v novodobej histórii, sú teraz k nahliadnutiu v priestoroch obchodu Mineralia v Prahe 1.
"Konkrétne tieto dva kufre plné rubínov a smaragdov nás vtedy stáli 400 miliónov korún. Pritom reálna hodnota jedného kameňa je asi 100 korún, za ktoré ich teraz budeme predávať ako suveníry. Pritom aj prostým okom je vidieť, ako sú nepekné a nekvalitné. Hneď na prvý pohľad aj laik spozná, že nejde o drahé kamene. Ale vtedy odhadcovia nemali s čím porovnávať a zrejme verili tomu, že ide o drahokamy," povedal denníku Právo pri vôbec prvom predstavení falošných drahokamov riaditeľ Mineralie Marian Gajda.
Suma 20 miliárd korún vyplýva z analýz, ktoré si nechal vypracovať ešte niekdajší český minister Jaroslav Bašta, aby mohol vláde navrhnúť vytvorenie nového štátneho úradu na oceňovanie drahých nerastov. "Suma vychádza zhodne z policajného vyšetrovania a z údajov bánk. Čísla sa zhodujú a podkladom k nim bol počet úverov zaistených kameňmi," vyhlásil v tom čase minister. Finančné ústavy odmietali komentovať akékoľvek informácie o škodách, ktoré im takto vznikli. Žiadna z bánk dodnes nepriznala, že má v sejfoch bezcenné kamene. "O tom sa u nás veľmi nehovorí," povedal vtedy Jan Rezek z IPB. Z policajného vyšetrovania pritom už vyplynulo, že sa to týka prakticky všetkých finančných inštitúcií v krajine.
Tieto nekvalitné rubíny a smaragdy majú hodnotu maximálne 100 tisíc korún. V roku 1990 však nikto poriadne nevedel, ako vyzerá pravý rubín a smaragd, ktorý by mal hodnotu, a tak zrejme nešlo ani tak o podvod, ako o neznalosť.
"Vtedy tieto kamene prišli z Nemecka. Kúpilo ich niekoľko firiem a tým, ktorí chceli od banky úver, ponúkli takýto kufrík s tým, že polovicu získaných peňazí klienti dajú späť firme. Odhadcovia, ktorých tu vtedy nebolo veľa, vlastne len preložili posudky, ktoré prišli z Nemecka, a prerátali cenu. Takže banka mala záruku a poskytla úver," rozpráva doteraz nie úplne vyjasnený príbeh falošných kameňov gemológ Radek Hanus. Na precenené drahokamy, väčšinou zafíry, rubíny, smaragdy z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, poskytovali banky úvery hlavne v rokoch 1991 až 1994. Výnimkou neboli ani prípady, kedy podnikatelia úspešne vydávali nekvalitné nerasty za diamanty a brilianty.
"Lenže potom ich klienti nesplácali a banky si až vtedy začali inde overovať skutočnú hodnotu kameňov. Políciu kvôli bankovému tajomstvu prizvať nemohli, takže kamene po čase len previedli do konsolidačných agentúr, ktoré sa ich snažili predať. Ale tie tiež vo výsledku neuspeli," opisuje cestu, kadiaľ peniaze unikli, vedec zaoberajúci sa drahými kameňmi.
Polícia dlho nemohla proti podvodníkom s drahokamami zasiahnuť, pretože banky tieto prípady nehlásili. "Ocitli sa vtedy v bludnom kruhu. Nemohli nám oznámiť svoje dôvodné podozrenie o podvode, pretože by tým porušili bankové tajomstvo, čo nesmeli. My sme preto zase nemohli žiadať prokurátora, aby oslobodil banky mlčanlivosti, aby sme mohli zisťovať v bankových domoch okolnosti prípadu," vysvetlil Jan Šula, ktorý riadil ekonomickú kontrarozviedku v dobe, kedy sa rozsiahlymi podvodmi s kameňmi zaoberala.
Nakoniec policajné vyšetrovanie vyústilo do razie, pri ktorej bolo zatknutých okolo tridsať ľudí, pozatýkali súdnych znalcov, bývalých armádnych dôstojníkov, policajtov i bankových úradníkov. Proces ale nebol žiadny. Vyšetrovanie ukázalo, že na nelegálnych transakciách sa podieľali aj osoby spojené s už neexistujúcou severočeskou firmou Ikona Frýdlant. Tá ako jedna z prvých s podvodmi s preceňovanými nerastmi v republike začínala. Nadhodnocoval vždy rovnaký znalec, na základe jeho posudkov brali drahokamy aj banky na Slovensku. Po zatknutí prvých osôb ministerstvo vnútra oznámilo, že tieto podvody majú črty klasického organizovaného zločinu. Vtedajšie policajné odhady škôd sa pohybovali okolo jedenástich miliárd korún.
Tieto podvody sa neskôr podpísali napríklad na páde plzenskej Kreditnej banky. Po týchto udalostiach každá banka od možnosti ručenia drahými kameňmi odstúpila. Rovnakú skúsenosť mali len o pár rokov skôr v Spojených štátoch amerických alebo v západnej Európe. Tento typ podvodu s falošnými kameňmi však úplne nevymizol. Naposledy sa takéto prípady riešili v Rumunsku a v krajinách tretieho sveta, kde ide zrejme o pomerne bežný problém.
"Naozaj nejde o drahé a pekné kamene a ich hodnota by len ťažko prekročila oných sto korún. Súdy tie prípady riešili, ale v podstate neuznali nikoho vinným. Mohlo by sa zdať teda, že išlo o dokonalý zločin, ale podľa mňa v tom najväčšiu rolu zohrala neznalosť," hodnotí prípad obrích rozmerov Hanus pre denník Právo.
