Podľa indexu pestúnskeho štátu, ktorý sa zameriava na porovnanie regulácie životného štýlu v 30 krajinách Európy, má v tejto oblasti Slovensko pomerne benevolentnú legislatívu. Naopak vysokú mieru regulácie vykazujú najmä severské krajiny. Z indexu realizovanom inštitútom INESS taktiež vyplýva, že vysoká miera regulácie nemusí mať priamy vplyv na dlhovekosť obyvateľov krajiny.
Index pestúnskeho štátu sa sústreďuje na meranie regulácie v troch sledovaných skupinách. Patrí tam skupina alkoholu, jedla a nápojov a nikotínových výrobkov, ktoré sú rozdelené na dve podskupiny tabaku a e-cigariet. Index sleduje či jednotlivé krajiny zavádzajú obmedzenia týkajúce sa spôsobu predaja, zvyšovania daňového zaťaženia na skupiny výrobkov, či zavedenie úplného zákazu predaja.
Pri pohľade na výsledky môžeme pozorovať, že najvyššiu mieru regulácie vykazuje Turecko, ktoré sa dokonca umiestnilo na špici vo všetkých sledovaných kategóriách. Nasledujú ho najmä prísne severské krajiny ako Nórsko, Litva, Fínsko a prvú päťku krajín s najvyššou reguláciou uzatvára náš južný sused Maďarsko. Naopak krajiny s najmenšou reguláciou nezdravých výrobkov sú Nemecko, Česko a Taliansko. Slovensko sa v 30-člennom rebríčku umiestnilo tesne pred nimi na 25. priečke.
Čo na výsledky vplýva?
Index priniesol zaujímavé pozorovanie jednotlivých obmedzení. Najväčšiu mieru regulácie pociťujú spotrebitelia alkoholu a produktov obsahujúcich nikotín. Spotrebu alkoholu sa krajiny snažia regulovať pomocou obmedzenia predajných hodín, zavádzania minimálnych cien či zvyšovania povoleného veku.
Polovica zo sledovaných krajín reguluje spotrebu nikotínových výrobkov pomocou zdaňovania tekutín do elektronických cigariet a všetky štáty stavajú na legislatívnom rozhodnutí o možnosti fajčenia v priestoroch barov, reštaurácií a krčiem. Obmedzenia sa však týkali aj sladených nápojov či jedál. Až 12 krajín má zavedenú daň na sladené nápoje. Tá sa pohybuje v rozpätí od 7 do 30 centov na liter nápoja.
Zdroj príjmov štátu
Podľa inštitútu INESS má prísnejšia politika niektorých krajín dopad najmä na príjmy štátu, no zdravie občanov príliš neovplyvňuje. Príjmy zo zvýšených daní sa totiž nealokujú a nie sú nasmerované na prevenciu či liečbu chorôb spojených s neduhmi obyvateľov. Naopak zvýšené dane poškodzujú najmä nízkopríjmových obyvateľov. Obmedzenia spôsobu predaja či reklamy môžu taktiež narúšať mechanizmus hospodárskej súťaže.
Zo analýzy vyplýva, že politiky jednotlivých štátov nemajú jednoznačný dosah na očakávaný vek dožitia obyvateľstva. Zatiaľ čo Turecko, ktoré sa umiestnilo na poslednom mieste rebríčka ako najprísnejšia krajina má očakávaný vek dožitia približne 77 rokov, v Nemecku, ktoré sa nesnaží o reguláciu zdraviu škodlivých produktov, očakávaný vek dožitia presahuje 80 rokov. V Nórsku, ktorého legislatíva je taktiež pomerne obmedzujúca, je naopak od Turecka očakávaný vek dožitia pomerne vysoký.
Ako sa darilo Slovensku?
Slovensko sa aj naďalej zaraduje medzi krajiny s liberálnejšou politikou a konzumáciu zdraviu škodlivých produktov príliš neobmedzuje. Aj preto si v rebríčku polepšilo o dve pozície z 23. na 25. miesto. V porovnaní s krajinami zoskupenia V4 je na tom lepšie iba Česko, ktorého legislatíva dlhodobo pristupuje ku konzumácií alkoholu veľmi benevolentne.
Je podľa vás regulácia alkoholu, tabaku či nezdravých potravín na Slovensku aktuálne dostatočná?
Tento posun môžeme čiastočne pripísať právnej úprave zákonu o mediálnom obsahu. Od augusta minulého roku, môžu televízie vysielať reklamy propagujúce liehoviny od 20:00, zatiaľ čo v predchádzajúcom období to bolo od 22 hodiny. Popredné pozície si držíme aj vďaka neprijatiu dane z náplní do elektronických cigariet.
Slovensko je však taktiež jedným zo štátov, kde je aj naďalej povolená domáca výroba alkoholu pre vlastnú spotrebu. Podľa zákona môžu občania vlastniaci destilačné zariadenia vyrobiť maximálne 25 litrov alkoholu na osobu za kalendárny rok. Slovenská legislatíva zatiaľ nepozná ani daň z cukru.
Výsledok slovenskej legislatívy však môže byť mierne skreslený, pretože do indexu pestúnskeho štátu nebolo zahrnuté zvýšenie dane z liehovín, ktoré bolo schválne na konci minulého roku, no do platnosti sa dostalo až od 1. apríla 2023.
