oPeniazoch.sk, ČTK/red
Európska únia sa v nedeľu nad ránom predbežne dohodla na sprísnení a rozšírení fungovania trhu s emisnými kvótami. Prihlásila sa tým k ústrednému bodu svojej Európskej zelenej dohody, ktorej cieľom je urobiť unijnú ekonomiku do polovice storočia uhlíkovo neutrálnou. Informovalo o tom české predsedníctvo a Rada EÚ.
Na zmene sa dohodli zástupcovia krajín Európskej únie a Európskeho parlamentu. Systém obchodovania s kvótami sa teraz bude vzťahovať aj na vykurovanie a na cestnú dopravu, neunikne mu ale ani námorná doprava. Únia zároveň zrýchli tempo, akým firmy z rôznych odvetví – od výroby elektriny až po oceliarne – budú musieť znižovať škodlivé emisie. Do konca desaťročia by ich mali sektory zahrnuté do kvótového systému znížiť o 62 percent oproti hodnotám z roku 2005, keď európsky blok emisného obchodovania zaviedol. Ekonomické dopady prechodu na čistejšiu energetiku má spotrebiteľom pomôcť zmierniť novozriadený klimatický fond.
Hlboké reformy tvoria plán EÚ na zníženie emisií oxidu uhličitého (CO2) do roku 2030 minimálne o 55 percent oproti úrovni z roku 1990. Do roku 2050 chce EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, čo znamená, že sa do ovzdušia nebude vypúšťať viac skleníkových plynov, ako koľko ich môže byť technicky uskladnených alebo koľko príroda môže sama vstrebať.
„Je to zatiaľ najväčší zákon na ochranu klímy v Európe, podľa niektorých aj vo svete,“ povedal novinárom vyjednávač Európskeho parlamentu Peter Liese. „Ovzdušie tým získa veľa, ušetrí sa veľký objem CO2, a to za najnižšiu možnú cenu,“ dodal podľa agentúry Bloomberg. Vyjednávanie trvalo zhruba 29 hodín.
Znižovanie kvót, zavádzanie cla
Ak firmy vypúšťajú CO2, musia si teraz kupovať povolenky, čo ich má motivovať k tomu, aby vypúšťali menej škodlivín. Do roku 2034 sa teraz postupne zrušia bezplatné certifikáty, ktorých obmedzovanie sa začne v roku 2026. K znižovaniu emisií má zásadne prispieť aj postupné znižovanie počtu kvót na trhu. Výrazný úbytok nastane v roku 2024, keď bude stiahnutých 90 miliónov kvót, o dva roky neskôr to bude 27 miliónov. Od roku 2024 by ich počet mal klesať o 4,3 percenta ročne, od roku 2028 do roku 2030 potom o 4,4 percenta.
Súčasťou stratégie Európskej únie na znižovanie emisií oxidu uhličitého má byť v nasledujúcich rokoch postupné zrušenie bezplatných certifikátov, znižovanie kvót a zavádzanie uhlíkového cla. Foto: unsplash.com/Chris LeBoutillier
Vyjednávači českého predsedníctva a Európskeho parlamentu sa dohodli aj na termínoch zavedenia takzvaného uhlíkového cla, ktorého parametre stanovili už v utorok. Poplatok, ktorý majú pri dovoze do EÚ uhradiť dodávatelia neekologicky vyrábaného železa, ocele, hnojív a ďalších produktov, sa začne postupne vyberať od roku 2026 v súlade s postupným rušením bezplatných kvót v týchto odvetviach.
Od roku 2027 aj doprava a vykurovanie
Emisie z vykurovania budov a cestnej dopravy majú byť v rámci nového kvótového systému spoplatnené od roku 2027, čo je o rok neskôr, ako počítal pôvodný návrh Európskej komisie (EK). Ak by naďalej trvali súčasné vysoké ceny energií, zavedenie kvót by sa odložilo do roku 2028. Dopady reformy na spotrebiteľov, ako je napríklad rast nákladov na vykurovanie, by mal kompenzovať klimatický sociálny fond, pre ktorý sa počíta so sumou 86,7 miliardy eur. Má financovať napríklad investície do energeticky efektívnejších budov.
Reforma emisného trhu je jadrom balíka „Fit for 55“, ktorý Európska komisia predstavila vlani v lete. Podľa niektorých expertov prinesie dnešná dohoda istotu firmám a investorom, môže mať aj vplyv na spoplatňovanie emisií v celom svete. Niektoré ekologické organizácie kompromis kritizujú ako nedostatočne ambiciózny, keďže okrem zmiernenia niektorých návrhov komisie tiež dáva priestor na investície do fosílnych palív. Štáty a parlament tieto úpravy odôvodnili nutnosťou rýchlo nahradiť energie dodávané z Ruska.
Dohodu ešte musí oficiálne potvrdiť Európsky parlament a členské štáty, čo sa však považuje už len za formalitu.
Ceny emisných kvót v očakávaniach prísnejších pravidiel už tento rok vystúpili na rekordných 99,22 eura za tonu. V piatok sa cena termínových kontraktov na povolenky v Amsterdame pohybovala tesne nad 83 eurami za tonu, čo je viac ako päťnásobok v porovnaní s cenou spred piatich rokov.
