oPeniazoch.sk, ČTK
Európski poslanci v utorok schválili ukončenie vydávania bezplatných emisných kvót v priemysle do roku 2034 a spoplatnenie emisií z vykurovania budov a cestnej dopravy od roku 2027. Odhlasovali tiež zavedenie takzvaného uhlíkového cla na hraniciach pri dovoze železa, hliníka, hnojív alebo elektriny z tretích krajín.
Opatrenia majú priblížiť EÚ k cieľu znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o aspoň 55 percent oproti roku 1990. Na ich konečné nadobudnutie platnosti je potrebný ešte záverečný súhlas členských krajín únie.
Pre revíziu systému obchodovania s kvótami (ETS) zdvihlo roku 413 poslancov, 167 bolo proti. Prešlo aj opatrenie týkajúce sa revízie emisných kvót v letectve a zavedenia nového systému, takzvaného ETS II, ktorý má od roku 2027 spoplatniť emisie vyplývajúce z pohonných látok využívaných v cestnej doprave a emisie vyplývajúce z užívania budov.
Uhlíkové vyrovnanie na hraniciach
Väčšina európskych zákonodarcov sa tiež vyslovila za uhlíkové vyrovnanie na hraniciach, ktorým chce únijný blok zabezpečiť, aby krajiny mimo EÚ zvýšili svoje ciele v znižovaní emisií. Podľa tohto mechanizmu budú musieť dovozcovia tovaru, na ktorý sa vzťahuje systém obchodovania s emisnými kvótami únie, zaplatiť rozdiel medzi cenou za emisie uhlíka v krajine výroby a cenou emisných kvót v EÚ.
Europoslanci tiež podporili vytvorenie takzvaného sociálneho fondu, ktorý má ochrániť domácnosti a malých podnikateľov pred vysokými cenami energií a nákladmi na dopravu.
Čo všetko europoslanci v súvislosti s emisiami odsúhlasili?
Výber hlavných bodov dohody EÚ na sprísnenie fungovania trhu s emisnými kvótami, ktoré odhlasovali europoslanci (na konečný vstup do platnosti je ešte potrebný záverečný súhlas členských krajín Európskej únie):
- Hlboké reformy vznikajú na základe plánu EÚ na zníženie emisií oxidu uhličitého (CO2) do roku 2030 minimálne o 55 percent oproti úrovni z roku 1990. Do roku 2050 chce EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, čo znamená, že sa do ovzdušia nebude vypúšťať viac skleníkových plynov, ako koľko ich môže byť technicky uskladnených alebo koľko príroda môže sama vstrebať. Ak firmy vypúšťajú CO2, musia si teraz kupovať povolenky, čo ich má motivovať k tomu, aby vypúšťali menej škodlivín.
- Do konca desaťročia by mali sektory zahrnuté do systému kvót, ako sú výrobcovia energií a energeticky náročné odbory (oceliarstvo, stavebníctvo a iné), znížiť škodlivé emisie o 62 percent oproti hodnotám z roku 2005, keď európsky blok obchodovania s emisiami zaviedol. Predchádzajúci cieľ bol 43 percent.
- Reforma počíta aj s postupným ukončovaním bezplatných kvót pre podniky, a to medzi rokmi 2026 a 2034. Výrazný úbytok ale nastane už v roku 2024, keď bude stiahnutých 90 miliónov kvót (teraz je to v celej EÚ zhruba 1,45 miliardy kvót), o dva roky neskôr to bude 27 miliónov. Od roku 2024 by ich počet mal klesať o 4,3 percenta ročne, od roku 2028 do roku 2030 potom o 4,4 percenta.
- Mal by sa vytvoriť aj samostatný nový systém ETS II pre pohonné hmoty v cestnej doprave a pre budovy, ktorý stanoví cenu emisií skleníkových plynov z týchto odvetví v roku 2027 (alebo 2028, ak budú ceny energií mimoriadne vysoké). Zriadi sa nový mechanizmus cenovej stability, ktorý zabezpečí, že ak cena kvóty v systéme ETS II stúpne nad 45 eur, bude uvoľnených 20 miliónov dodatočných kvót.
- Európsky parlament tiež prvýkrát hlasoval za zahrnutie emisií skleníkových plynov z námorného sektora do systému ETS. Zníženie by sa malo týkať lodí s tonážou nad 5000 ton. Do roku 2026 sa tiež postupne zrušia bezplatné kvóty pre sektor letectva a zvýši sa podpora udržateľným leteckým palivám.
- Europarlament tiež prijal pravidlá pre nový colný mechanizmus uhlíkového vyrovnania na hraniciach EÚ. Poplatok, ktorý majú pri dovoze do EÚ uhradiť dodávatelia neekologicky vyrábaného železa, ocele, hnojív a ďalších produktov, sa začne postupne vyberať od roku 2026 v súlade s postupným rušením bezplatných kvót v týchto odvetviach. Dovozcovia tohto tovaru budú musieť doplatiť akýkoľvek rozdiel medzi cenou uhlíka zaplatenou v krajine výroby a cenou emisných kvót uhlíka v systéme EÚ ETS. Cieľom mechanizmu je motivovať krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ, aby si stanovili vyššie klimatické ciele. Má tiež zabezpečiť, aby európske a globálne úsilie v oblasti klímy nebolo ohrozené premiestňovaním výroby z EÚ do krajín s menej prísnou klimatickou politikou.
- Dopady reformy na spotrebiteľov ako z radov domácností, tak aj firiem, ako je napríklad rast nákladov na vykurovanie, by mal kompenzovať Sociálny fond EÚ pre klimatické opatrenia, ktorý počíta s celkovou sumou 86,7 miliardy eur (takmer 2,1 bilióna korún). Bude financovaný z dražieb kvót v rámci systému ETS II až do výšky 65 miliárd eur, ďalších 25 percent prostriedkov potom pôjde z vnútroštátnych zdrojov. Má financovať napríklad investície do energeticky efektívnejších budov alebo do ekologickejšej dopravy.
