Dobre už bolo. Aj tak by sa dala zhodnotiť aktuálna pozícia Európy. Aj napriek tomu, že na konci minulého roka ekonomika starého kontinentu len tesne unikla recesii, jej problémy nateraz ani zďaleka nekončia. Zatiaľ čo Spojené štáty americké napredujú vo vývoji umelej inteligencie a čínske elektrické autá sa začínajú presadzovať aj mimo Ázie, Európa vedie iba v jednej oblasti. V regulácii, píše The Wall Street Journal.
Reštriktívna regulácia je Európe dobre známa. V minulosti sme sa o tom mohli presvedčiť potom, čo sa výkonná zložka Európskej únie začala výrazne miešať do oblastí ako fúzie, emisie uhlíka, ochrany osobných údajov či hospodárskej súťaže v online obchode. Najnovšie sa o to snaží aj v oblasti umelej inteligencie. V decembri minulého roka totiž predstavila rozsiahly návrh zákona, ktorý niektoré typy AI priamo zakazuje, iné zase reguluje a porušovateľom hrozí devastačnými pokutami. „Amerika inovuje, Čína replikuje a Európa reguluje“ tak nikdy nebolo viac na mieste, uvádza denník The Wall Street Journal.
Trpí celý technologický sektor
Azda najvhodnejší príklad prílišnej európskej regulácie môžeme nájsť v oblasti telekomunikácii. Pre zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže, európske regulačné úrady v minulosti zamedzili viacerým fúziám, čo sa prejavilo na veľkej početnosti mobilných operátorov. Aktuálne si tak obyvatelia Európy môžu vybrať zo 102 mobilných operátorov, zatiaľ čo Američania asi z troch. Následkom toho síce európski zákazníci platia výrazne menej, no využívané siete sú o to horšie.
-
Ratingová agentúra S&P nám vystavila vysvedčenie: Uverila plánom vlády na ozdravenie verejných financií?
-
Nečakaný krok Gazpromu: Na ruskom súde zažaloval tri veľké spoločnosti, jedna je zo Slovenska!
-
Pomýlení investori? Akcie Tesly nakúpili napriek zlým výsledkom, dobré čísla Mety skončili naopak výpredajom!
„Získať 5G signál v Nemecku je ako nájsť Bidenovho priaznivca na Trumpovom zhromaždení,“ prirovnáva úsmevne telekomunikačný konzultant John Strand. Dobudovanie infraštruktúry na americkú úroveň by tak podľa Stranda stálo asi 300 miliárd dolárov. Netrpia však iba spotrebitelia ale celý technologický sektor.
Radi testujete svoje vedomosti?
Vyskúšajte niektorý z našich kvízov na tejto stránke!
Potvrdzujú to aj slabé európske predaje švédskeho výrobcu telekomunikačných zariadení Ericsson. V Európe sú totiž viacerí operátori príliš malí, a rýchly a efektívny prechod na najnovšie 5G siete by sa pre nich nemusel stať rentabilným. „Európa uprednostnila krátkodobo nízke spotrebiteľské ceny na úkor kvalitnej infraštruktúry,“ povedal generálny riaditeľ spoločnosti Ericsson Börje Ekholm na nedávnej konferencii v Davose. „Veľmi ma znepokojuje Európa. Do infraštruktúry musíme investovať oveľa viac, aby sme boli digitálni,“ dodal.
Je predbežná opatrnosť správny postoj?
Bezpochyby, slabá výkonnosť európskej ekonomiky sa nedá prisudzovať iba regulácii ale do úvahy musíme zobrať aj nepriaznivý sklon demografickej krivky či vysoké náklady na energie. Americkí regulátori však vydávajú nariadenia na základe dôkazov, zatiaľ čo európski na princípe predbežnej opatrnosti, čo môže mať za následok zbrzdenie viacerých inovácií už pri ich zrode.
To by sa tak aktuálne mohlo vypomstiť v oblasti umelej inteligencie. Od roku 2021 sa v Európe na rozvoj AI vyzbieralo asi 44 miliárd dolárov, čo je podľa portálu Pitchbook asi rovnako ako v Číne, no iba štvrtina z vyzbieraných prostriedkov v USA a rozdiel je čoraz väčší. Predstavitelia európskeho odvetvia AI tak už pri zrode regulačného zákona upozornili, že právna úprava môže donútiť spoločnosti podnikajúce v oblasti umelej inteligencie presunúť svoje podnikanie do zahraničia.
Dokáže Európa zvrátiť svoje zaostávanie v oblasti technológií a inovácií?
Protekcionistický prvok európskej regulácie navyše často nepadá na úrodnú pôdu. Regulácia je síce vytvorená tak, aby zasiahla najmä amerických technologických gigantov a ochránila domáce rozvíjajúce sa spoločnosti, no aj napriek tomu sa z európskych startupov len málokedy stávajú veľké etablované spoločnosti. Problém tak nie je iba v samotnej regulácii, ale aj v daňových či pracovných zákonoch, ktoré stavajú zamestnancov na často nedotknuteľné miesto.
Európa zaostáva aj v investíciách do výskumu
Podľa nedávnej štúdie McKinsley Global Inštitútu je európsky vnútorný trh väčší ako čínsky a iba o niečo menší ako vnútorný trh USA. Problém však nastáva pri porovnaní spoločností s príjmami vyššími ako 1 miliarda dolárov a ich investíciami do výskumu a vývoja. Americké spoločnosti totiž investujú až o 80 percent viac a rovnako tak výrazne vedú pri návratnosti kapitálu a to až o 30 percent.
Veľké rozdiely si môžeme všimnúť aj pri investíciách štátov. Zatiaľ čo Čína v posledných rokoch vynakladala na strategické odvetvia 2 až 5 percent HDP, Európa iba chudobné percento. Nie príliš presvedčivo vyznieva aj v decembri Bruselom schválená pomoc, podľa ktorej by v nasledujúcich ôsmich rokoch mala Európska únia investovať do výskumu a vývoja v oblasti cloud computingu 1,3 miliardy dolárov. To sú však asi iba 4 percentá z toho, čo v tejto oblasti investuje americká spoločnosť Amazon za rok.
Ak teda Európa bude chcieť konkurovať USA a Číne, bude musieť nájsť stratenú rovnováhu medzi reguláciou a inováciami. V opačnom prípade to môže skončiť podľa výroku nemeckého ministra hospodárstva Roberta Habecka: "Ak má Európa najlepšiu reguláciu no žiadne európske spoločnosti, víťazstvo nestojí za veľa."
