oPeniazoch.sk, TASR
Hrubý domáci produkt (HDP) v stálych cenách vo štvrtom štvrťroku 2022 medziročne vzrástol o 1,1 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP medziročne zvýšil o 1,2 % a medzikvartálne o 0,3 %. Vyplýva to z rýchleho odhadu HDP a zamestnanosti Štatistického úradu (ŠÚ) SR.
Vysoká inflácia spôsobila výraznejší rozdiel medzi hodnotou HDP v bežných a stálych cenách. V bežných cenách sa vo štvrtom štvrťroku 2022 vytvoril HDP v objeme 28,3 miliardy eur, čo predstavovalo v porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2021 nárast o 2,4 miliardy eur. Po prepočte do stálych cien HDP dosiahol 23,5 miliardy eur.
Rast ekonomiky za celý rok 2022 dosiahol predbežne 1,7 %. Hrubý domáci produkt v stálych cenách prekročil hodnoty HDP v predkrízovom období (4. štvrťrok 2019).
Ekonomiku ťahá spotreba a investície
Aktuálne rast slovenskej ekonomiky podporil najmä rast konečnej spotreby, čiže výdavkov domácností, ako aj medziročné zvýšenie investícií, čo sa prejavilo rastom hrubého fixného kapitálu. Vývoz síce rástol, ale dovoz mal vyššiu dynamiku medziročného nárastu, a preto zahraničný obchod skončil s výrazným záporným saldom.
Zaujímaš sa o ekonomiku? Vieš písať? Hľadáme práve teba.
Portál oPeniazoch.sk hľadá posily do svojho tímu. V prípade záujmu podrobnosti nájdeš na tejto webovej stránke.
Celková zamestnanosť v referenčnom období dosiahla 2,435 milióna osôb a medziročne sa zvýšila o 1,1 %. Po očistení o sezónne vplyvy počet zamestnaných osôb v porovnaní so 4. štvrťrokom 2021 vzrástol o 1,5 % a medzikvartálne (v porovnaní s 3. štvrťrokom 2022) o 0,2 %.
Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Analytici: Prekvapivo odolný domáci dopyt
„Jedným z dôvodov lepších čísel Slovenska v závere roka by mohol byť prekvapivo odolný domáci spotrebný dopyt. Čísla maloobchodu naznačovali, že po letnom spomalení sa spotreba mohla v závere roka opätovne reštartovať, a to aj napriek rekordne vysokej inflácii a naďalej klesajúcim reálnym príjmom domácností. Miera úspor tak v minulom roku najskôr dosiahla svoje historické minimá,“ reagoval na zverejnené dáta analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
„Rizikom pre slovenskú ekonomiku by mohlo byť postupné zoslabenie domáceho spotrebného dopytu, ktorý v závere roka viac ako kompenzoval slabšiu kondíciu domáceho priemyslu. Predpokladáme, že rekordne nízka miera úspor domácností nebude dlhodobo udržateľná. A hoci sa pokles reálnych príjmov domácností bude v tomto roku postupne zmierňovať, v druhej polovici by dokonca mohli opäť mierne rásť, spotreba domácností by už nemusela prispievať k rastu ekonomiky,“ myslí si analytik.
„Kým domáca spotreba by mohla ekonomický rast v tomto roku skôr brzdiť, nahor by ekonomiku mali potiahnuť verejné výdavky. Predpokladáme síce, že z rozpočtu EÚ na roky 2014 až 2020, ktoré je nevyhnutné vyčerpať do konca tohto roka, prepadne Slovensku viac zdrojov, ako to bolo v predchádzajúcom rozpočtovacom období. Spolu s prvými platbami z plánu obnovy by však európske zdroje mali predstavovať výrazný impulz pre verejné investície aj ekonomiku,“ dodal Koršňák.
Silnú spotrebu naznačovali maloobchodné tržby
Štruktúra rastu v poslednom kvartáli roka 2022 bude známa podľa Mateja Horňáka, analytika Slovenskej sporiteľne, až začiatkom marca. „Vychádzajúc z mesačných dát predpokladáme, že najvýraznejšie bol hospodársky výkon potiahnutý spotrebou domácností, keďže maloobchodné tržby dosahovali silné výkony a medziročne silné výsledky zaznamenávali aj služby,“ uviedol Horňák.
„V tomto roku očakávame rast ekonomiky o 1,5 %, pričom solídny výsledok z posledného štvrťroku významne znížil pravdepodobnosť, že sa slovenská ekonomika dostane do recesie,“ myslí si analytik Slovenskej sporiteľne.
Zvýšeným nákupom koncom roka domácnostiam nezabránila podľa analytikov úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska (NBS) ani dvojciferná inflácia. „Napriek tomu, že rastúce ceny ukrajujú z príjmov domácností už niekoľko štvrťrokov, tržby obchodníkov pokračovali v raste aj v posledných mesiacoch minulého roka. Spotreba by tak mala byť naďalej hlavným zdrojom rastu ekonomiky. Na jej udržanie si však domácnosti čoraz viac siahajú na úspory, o čom svedčí aj pokračujúci pokles vkladov,“ doplnili analytici NBS.
Ekonomika eurozóny na konci minulého roka pokračovala v raste, aj keď len veľmi miernym tempom
Hrubý domáci produkt (HDP) menovej únie vo 4. štvrťroku po očistení o sezónne vplyvy medzikvartálne stúpol o 0,1 % po náraste o 0,3 % v predchádzajúcich troch mesiacoch, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat a potvrdil svoj predbežný odhad z konca januára.
HDP celej EÚ v poslednom kvartáli 2022 stagnoval po zvýšení o 0,3 % v 3. štvrťroku.
V medziročnom porovnaní HDP eurozóny v posledných troch mesiacoch 2022 vzrástol o 1,9 % a EÚ o 1,8 % po +2,3 %, respektíve +2,5 v prechádzajúcom kvartáli.
Eurostat odhaduje, že ekonomika eurozóny v roku 2022 po očistení o sezónne a kalendárne vplyvy expandovala o 3,5 % a ekonomika celej EÚ o 3,6 %.
Počet zamestnaných sa vo 4. štvrťroku medzikvartálne zvýšil o 0,4 % v oboch regiónoch. V 3. kvartáli zamestnanosť v eurozóne stúpla o 0,3 % a v EÚ o 0,2 %.
V medziročnom porovnaní zamestnanosť v eurozóne vzrástla o 1,5 % a v EÚ o 1,3 % po +1,8 %, respektíve +1,5 % v 3. kvartáli.
Eurostat odhaduje, že v roku 2022 zamestnanosť v eurozóne stúpla o 2,2 % a v EÚ o 2 %.
