oPeniazoch.sk, Redakcia
Turbulentná ekonomická situácia a vysoký rast cien sa výrazne podpisujú aj pod správanie Slovákov. Tí totiž zásadným spôsobom prehodnocujú svoje úspory, odkladajú si omnoho menej, ako v predchádzajúcich rokoch a dokonca sa scvrkáva aj objem ich peňazí uložených na bežných účtoch. Ako upozornili analytici VÚB banky Zdenko Stefanides a Michal Lehuta, aktuálny vývoj si Slovensko roky nepamätá.
Alarmujúci je najmä pokles dynamiky tvorby úspor slovenských domácností. Podľa dostupných dát totiž Slováci aktuálne sporia najmenej minimálne od roku 1995, teda odkedy sú dostupné údaje z takzvaných národných účtov.
Ako upozorňujú analytici, priemerná slovenská domácnosť si v závere minulého roka po sezónnom očistení odložila iba 3,7 % zo svojich disponibilných príjmov. Do týchto úspor pritom štatistici započítavajú aj odvody do druhého dôchodkového piliera, ktoré z celkových úspor tvorili viac ako polovicu. „Môže za to najmä rekordná inflácia a snaha ľudí udržať si reálnu úroveň spotreby z minulosti,“ dodávajú analytici VÚB banky.
Pozoruhodný je taktiež vývoj vkladov Slovákov na bežných účtoch. Tie totiž dokonca z vlaňajších maxím na úrovni 46,4 miliardy eur k tohtoročnému februáru klesli na 46 miliárd eur. Analytici pripomínajú, že pokles vkladov na bežných účtoch domácností na Slovensku sa tak zaznamenal prvýkrát od finančnej krízy v roku 2009. „Pritom tieto zdroje sú najdôležitejšou častou bankových pasív využívaných na úverovanie ekonomiky,“ dodávajú.
Udržiavanie spotreby napriek vysokej inflácii aj za cenu znižovania úspor je na jednej strane aj dobrou správou pre ekonomiku ako takú, pretože vyššie výdavky domácností ju takpovediac udržiavajú v otáčkach. Na druhej strane však podľa analytikov Slováci takto prejedajú časť svojej možnej budúcej spotreby.
Rast miezd na vysokú infláciu nestačí
„Pri 15-percentnej inflácii a 10-percentnom raste miezd sa totiž životná úroveň zamestnancov rýchlo prepadá. Vlani reálna mzda poklesla o 4,6 percenta a kúpyschopnosť priemernej výplaty zrejme poklesne aj v tomto roku,“ dodávajú analytici s tým, že tento rok očakávajú pokles reálnych miezd miernejší, na úrovni zhruba 1,5 percenta.
V celkovom objeme aktív si pritom podľa dostupných údajov Slováci za posledný štvrťrok vlaňajška medziročne síce mierne polepšili, medziročne však ich aktíva poklesli o 2,2 miliardy eur, resp. o 2,1 %. „Stojí za tým spomínaný pokles objemov vkladov v bankách, ale aj pokles hodnoty zainvestovaných prostriedkov v podielových fondoch, či v životnom poistení. Teda aktív, ktoré doplatili na pokles cien akcií a dlhopisov na globálnych finančných trhoch,“ píšu analytici VÚB banky. Klesol pritom aj odhad objemu hotovosti, ktorú domácnosti držia.
Slováci teda na jednej strane siahajú po svojich úsporách, na druhej strane však rastie aj ich zadlženie. Čistý finančný majetok domácností tak podľa analytikov klesá ešte výrazne rýchlejšie, ako samotné úspory. Zadlženie domácností totiž vlani medziročne stúplo spolu o 4,3 miliardy eur a čistý finančný majetok domácností sa tak oproti koncu roka 2021 znížil až o 6,6 miliardy eur, teda o viac ako desatinu.
„V prepočte na obyvateľa sme boli v polovici minulého roku v čistom finančnom majetku na druhom mieste rebríčka EÚ od konca, za nami bolo už len Rumunsko. Vývoj v druhej polovici roka 2022 naznačuje, že sme si v tejto našej pozícii nepolepšili, skôr naopak,“ dopĺňajú analytici VÚB banky.
