oPeniazoch.sk, TASR
Minimálna hranica obratu pre povinnú registráciu na platenie dane z pridanej hodnoty (DPH) sa nezvýši zo súčasnej úrovne 49 790 eur na 75 000 eur. Návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty z dielne poslancov opozičnej SaS Mariána Viskupiča a Branislava Gröhlinga Národná rada (NR) SR v utorok neposunula do druhého čítania.
Súčasná legislatíva pozná dva typy registrácie na platenie DPH, dobrovoľnú a povinnú. Na dobrovoľnú registráciu nie je právny nárok, povoľuje ju finančná správa na základe žiadosti daňového subjektu. Povinne sa musí registrovať zdaniteľná osoba, ak za najviac 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahla obrat minimálne 49 790 eur.
Povinná registrácia prináša podľa predkladateľov slovenským podnikateľom zvýšenú administratívnu záťaž. „Stanovenie vyššej hranice, nad ktorú je daňový subjekt povinný platiť DPH, chráni drobných podnikateľov pred neúmernou administratívnou záťažou a umožňuje im tak venovať viac času samotnej podnikateľskej činnosti a menej času neproduktívnej administratíve,“ zdôvodnili svoj návrh.
Vyššia hranica povinnej registrácie
Vyššia hranica povinnej registrácie by mala podľa nich význam aj z pohľadu štátu. Časť malých podnikateľov totiž zvykne optimalizovať svoje tržby tak, aby nepresiahli stanovenú hranicu. Tento postup však umelo znižuje ekonomickú aktivitu a vedie aj k možným daňovým únikom. „Zvýšenie hranice jednoznačne podporí podnikateľskú aktivitu, zníži administratívu na strane podnikateľa i štátu a podporí hospodársky rast Slovenska,“ predpokladajú poslanci.
Pripomenuli, že hranica pre povinnú registráciu DPH sa naposledy zvyšovala ešte 1. júla 2009. Tak ako každá pevná suma v legislatíve, aj táto by sa podľa nich mala v určitých intervaloch zvyšovať o infláciu. Predložený návrh preto navrhoval zvýšenie tejto sumy o približne 50 %, čo približne zodpovedá posunu cenovej a mzdovej hladiny oproti roku 2009.
Odmietli návrh SaS na výnimku zo zákona o štátnej službe
Rodič pracujúci ako štátny zamestnanec si nebude môcť počas rodičovskej dovolenky privyrobiť aj na mieste, ktoré je zhodné alebo podobné s jeho štátnozamestnaneckým miestom. Výnimku zo zákona o štátnej službe skupiny poslancov opozičnej strany SaS Národná rada (NR) SR v utorok neposunula do druhého čítania.
Cieľom návrhu bolo, aby si mohol štátny zamestnanec počas rodičovskej dovolenky privyrobiť v oblasti svojej kvalifikácie a nemusel hľadať možnosti privyrobenia v oblasti, kde nemá odbornosť. Súčasný zákon o štátnej službe im totiž neumožňuje uzavrieť ďalšiu pracovnú zmluvu či dohodu na prácu, ktorá je zhodná alebo podobná tej, ktorú vykonáva na štátnom úrade, a to ani počas rodičovskej dovolenky.
„Napriek tomu, že návrh je cielený primárne na skupinu matiek – štátnych zamestnankýň na rodičovskej dovolenke, ktoré si chcú privyrobiť v rámci svojej odbornosti u svojho kmeňového zamestnávateľa, navrhnutá dikcia nevylučuje ani prácu v rámci svojej odbornosti u akéhokoľvek zamestnávateľa,“ uviedli poslanci v návrhu.
Predkladatelia upozornili, že len v zanedbateľnom počte prípadov bolo štátnym zamestnancom na rodičovskej dovolenke umožnené vrátiť sa do zamestnania na skrátený úväzok. „Ak si chcú počas rodičovskej dovolenky privyrobiť, musia pracovať v inej sfére, než v akej majú odbornosť, keďže zákon o štátnej službe im nedovoľuje vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou uvedenou v opise ich štátnozamestnaneckého miesta,“ uviedli v návrhu.
