Počet bankových podvodov prudko rastie: Pri týchto situáciách určite zbystrite pozornosť!

, Redakcia

Odborníci upozorňujú, že metódy podvodníkov, ktorí sa snažia vylákať od ľudí peniaze, sú stále sofistikovanejšie. Sú totiž veľmi zdatní v technológiách, ale aj psychológii. Štatistiky potvrdzujú, že ideálna obeť neexistuje.

„Mám viacero známych, ktorí zarobili na investovaní do krypta. Facebook mi už dlhšie ponúkal stránky, ktoré hovorili o veľmi dobrom zhodnotení. Presvedčilo ma aj to, že na investície dozerá bitcoinová polícia Blackchain z Londýna…,“ začína svoje rozprávanie Alexandra z Modry.

„Mal som naozaj rušný pracovný deň, keď mi zavolal môj bankár. Upozornil ma, že mi z účtu odchádzajú peniaze na zahraničné účty,“ opisuje ako prišiel o peniaze Peter z Bratislavy.

Tieto príbehy nie sú ilustračné. „Ide o reálnych klientov, ktorí nám zavolali, pretože prišli o všetky svoje peniaze,“ vysvetľuje šéf bezpečnosti Slovenskej sporiteľne Ján Adamovský.

Najväčšia slovenská banka upozorňuje, že počet podvodov extrémne narástol. Pri porovnaní rokov 2021 a 2023 sa počet nahlásených podvodov zdvihol až o 530 percent. A to ešte neboli dostupné dáta za celý rok 2023. „Štatisticky to vychádza, že každý druhý klient sa stretol s podvodníkom. Ak podvodu naletí, v priemere príde o 2 700 eur. Najvyššia suma presahovala 65-tisíc eur,“ upozorňuje Ján Adamovský.

Obeťou môže byť ktokoľvek

Ide pritom o ľudí naprieč sociálnym statusom a bydliskom. Neexistuje totiž ideálna obeť. Môže ňou byť ktokoľvek. „S väčšou pravdepodobnosťou sa stanete obeťou online podvodu ako akéhokoľvek iného trestného činu,“ vysvetľuje odborná poradkyňa z IPčka Zuzana Juráneková.

Stať sa to môže naozaj každému, aj ten kto verí, že podobným podvodníkom nenaletí. „Stalo sa to aj mne. Odovzdala som údaje k svojej karte a až následne som si uvedomila, že ide o podvodný e-shop,“ vykresľuje Zuzana Juráneková, ako sa sama stala obeťou podvodníkov.

bankové podvody
Ideálna obeť bankových podvodníkov neexistuje. Na pozore by sa mali mať všetci. Foto: pexels.com/Anete Lusina

„Online podvody majú oveľa väčšie dopady, ako len finančné. Ľudia prežívajú stres, stratu dôvery, pocit vlastného zlyhania, hanbu aj vinu, čo sa prejavuje na duševnom zdraví,“ poukazuje na problém odborníčka. Na banky sa totiž podvedení klienti obracajú s vierou, že sa im podarí získať naspäť peniaze. Na IPčko kvôli psychickým ťažkostiam.

Metódy podvodníkov sú naozaj sofistikované a sú veľmi zdatní v technológiách. Preto im napríklad pomáhajú aj vyhľadávače ako je Google. „Podvodníci využívajú napríklad manipulatívne techniky na zvýšenie viditeľnosti a dôveryhodnosti prostredníctvom falošných recenzií . To im umožňuje nalákať nič netušiacich ľudí na škodlivé webstránky alebo propagovať podvodné produkty či služby,“ vysvetľuje Zuzana Juráneková.

Pozor na emocionálne manipulácie

Okrem toho sú zdatní aj v emocionálnych manipuláciách. Emócie sú dôležitým motorom správania. Vytvárajú u ľudí silný stav strachu, naliehavosti alebo dôvery. To vytvára „horúci stav“, ktorý znižuje schopnosť myslieť pokojne a racionálne.

Dnes sa bankoví klienti najčastejšie stretávajú s falošnými bankármi, podvodmi na bazároch a investičnými podvodmi. Väčšina z nich v prvom rade kontaktuje banku a políciu. Tí, ktorí sa nedokážu sami vyrovnať s psychickými následkami sa obracajú aj na odborníkov. „Z pohľadu online podvodov sa najčastejšie stretávame u dospelých ľudí s romantickými podvodníkmi, phisingom, smishingom a camfectingom,“ hovorí Zuzana Juráneková.

Phishing je pokus neoprávnene od vás vymámiť citlivé informácie. Útočník, ktorý sa takto snaží získať údaje, sa spolieha na nepozornosť „obete“. Snaží sa vás presvedčiť, že e-mail, SMS správa alebo telefonát je z vašej banky, a žiada vás o overenie, aktualizáciu totožnosti alebo zadanie ďalších údajov (napríklad čísla kreditnej karty či prístupových kódov). Správa môže obsahovať odkaz na falošnú stránku. Smishing je spôsob získavania citlivých bankových informácií cez sms správu a napadnutie webkamery je druh kyberútoku, ktorý sa označuje camfecting.

Stali ste sa vy alebo niekto z vašich blízkych obeťou online podvodu?

Phishingu však môžu klienti čeliť aj v prípade, ak sa neprihlasujú do svojho internet bankingu cez oficiálnu stránku banky, ale cez webový vyhľadávač – napr. Google. Môžu sa tak dostať na falošnú stránku, ktorá sa javí ako stránka danej banky a v prípade, že do nej prepíšu svoje údaje, poskytnú ich útočníkovi. Ak ste klikli na podozrivý link a zadali svoje citlivé údaje k účtu a ku kartám, treba okamžite konať.

V takýto prípadoch je dôležité čo najskôr si zablokovať nielen kartu, ale aj účet – či už prostredníctvom call centra alebo online. Útočníci totiž môžu na základe súčinnosti klienta, hoci aj nevedomej, tieto údaje zneužiť,“ vysvetľuje Head of PR 365.bank Linda Valko Gáliková.

Do internet bankingu len z bezpečných stránok

Platí preto, že do internet bankingu by sme sa mali prihlasovať len z oficiálnej, zabezpečenej stránky svojej banky, v bezpečnom, ideálne domácom internetovom pripojení a nikdy by sme tak nemali robiť vo verejných wi-fi sieťach. Takisto je dôležité používať silné heslá a nepoužívať to isté heslo do rôznych aplikácií. 365.bank takisto odporúča mať počítač či telefón chránený anti-vírusovým a anti-spamovým programom a nezanedbávať ani upgrady systému, aplikácií a internetových prehliadačov, najmä pokiaľ ide o bezpečnostné aktualizácie. 

Opatrnosť je na mieste aj pri všetkých ostatných online platbách, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom mobilnej aplikácie či internebanknigu. „Pri zadávaní autorizačných kódov alebo potvrdzovaní push notifikácií si treba dôkladne prečítať, akú aktivitu či transakciu potvrdzujeme. Ak tieto transakcie na základe kódu autorizujeme, banka je zo zákona povinná prevod vykonať. V prípade, že platba už bola pripísaná protistrane, vrátenie peňazí je závislé výhradne od vôle protistrany,“ upozorňuje 365.bank. Zároveň dodáva, že banka takúto platbu nevie zrušiť, a to ani v prípade, že sme sadli na lep podvodníkovi.

Výbery hotovosti prostredníctvom digitálnych peňaženiek sú tiež silno autorizovanou transakciou, pretože prebiehajú na základe predchádzajúcej tokenizácie karty do zariadenia priamo z mobilnej aplikácie, do ktorej prístupové heslá a údaje pozná len samotný klient, takže reklamáciu takejto transakcie nie je možné zo strany banky uznať.

Viac o téme: 365.bank , banky , camfecting , IPčko , Ján Adamovský , Linda Valko Gáliková , podvodné správy , podvodné telefonáty , podvodníci , Slovenská sporiteľňa , Zuzana Juráneková

Súvisiace články

Aktuálne správy