oPeniazoch.sk, Redakcia
Podľa najnovších údajov európskeho štatistického úradu Eurostat bol minuloročný deficit slovenských verejných financií 2 percentá HDP, čo je hodnota pomerne výrazne nižšia ako tomu bolo v priemere EÚ, ktorý bol na úrovni 3,6 percenta HDP. Slovensko si však v roku 2023 zreteľne pohoršilo a naše výsledky hospodárenia budú spomedzi krajín únie pravdepodobne jedny z najhorších. Novovzniknutá vláda tak bude stáť pred ťažkými rozhodnutiami.
Ako ukazujú dáta najnovšej v poradí druhej notifikácie Eurostatu, oproti roku 2021 si v minulom roku polepšilo hospodárenie s verejnými financiami až 24 z 27 krajín Európskej únie. Jediné tri krajiny, ktoré si podľa jesenného spresnenia nepolepšili, boli Poľsko s nárastom štátneho deficitu na 3,7 percenta hrubého domáceho produktu, Dánsko, ako aj Luxembursko, ktoré nedokázalo udržať prebytkový rozpočet z roku 2021 a preklopilo sa do ľahkého 0,3 percentného deficitu, informuje správa UniCredit banky.
V porovnaní s rokom 2021 sa tak správa verejných financií v minulom roku v priemere krajín EÚ zlepšila o 1,4 percenta HDP a v menovej únií to dokonca bolo o 1,6 percenta. Medzi premiantov spomedzi štátov EÚ patrilo aj Slovensko, ktoré si polepšilo o 3,2 percenta HDP, a predbehli nás už iba Gréci a Cyperčania, ktorým sa hospodárenie medziročne zlepšilo o 4,6 respektíve 4,3 percenta HDP.
Vojna na Ukrajine zasiahla všetkých
Aj napriek tomu už počas tohto obdobia začali svietiť varovné signály. „Na prvý pohľad pozitívne čísla minulého roka v sebe ale ukrývajú zásadnú zmenu trendu. Ruská invázia na Ukrajinu vo februári minulého roka a následná energetická kríza v Európe vytvorili opätovný tlak aj na verejné rozpočty krajín EÚ, Slovensko a Česko nevynímajúc. Bilancia verejných financií sa v druhej polovici roka začala zhoršovať v drvivej väčšine krajín EÚ,“ píšu analytici UniCredit banky.
-
Štát urobil experiment na živnostníkoch: Odstrašujúca komunikácia mala zlepšiť platenie odvodov! Ako to dopadlo?
-
Unikátna budova v centre Bratislavy má nového majiteľa: Aká je jej budúcnosť? (foto)
-
Definitívny koniec nemocnice na Rázsochách? Ministerstvo zrušilo zmluvu s projektantmi, ďalšie milióny skončili v koši!
K zlepšeniu hospodárenia v druhej polovici minulého roka oproti prvému polroku tak došlo iba v šiestich krajinách Európskej únie, medzi ktoré sa zaraďovali Bulharsko, Írsko, Taliansko, Grécko, Cyprus či Fínsko. Ak sa pozrieme na zhoršenie deficitov štátnych rozpočtov tak môžeme pozorovať, že zatiaľ čo v druhom kvartáli roku 2022 sa priemerný deficit v rámci krajín EÚ pohyboval na úrovni 2,3 percenta HDP, v poslednom štvrťroku to bolo už 4,8 percenta HDP.
O niečo miernejšie zhoršenie sme zaznamenali na Slovensku, kde sa v takom istom období zväčšil schodok verejných financií z 1,6 percenta na 2,9 percenta HDP. Medzi hlavné dôvody zhoršenia patrí vojnou spôsobená energetická kríza, ktorá prinútila predstaviteľov jednotlivých vlád vrámci EÚ pomáhať pri zmierňovaní jej dopadov pomocou dotácií, ktoré smerovali do domácností ako aj podnikov.
Pomoc vlád pokračuje aj v tomto roku
Aj napriek tomu, že opatrenia pomoci pri vysokých cenách energií mali byť skôr dočasného charakteru, ako sa zdá, dopady na štátny rozpočet pocítili krajiny aj v úvode tohto roka. Je však potrebné poznamenať, že s poklesom cien energií naozaj poklesla aj záťaž na verejné financie, čo sa podpísalo aj na ich zlepšenej bilancii. Na úroveň z prvej polovice minulého roka však napriek tomu nedosiahli.
Prečítajte si tiež
Štátny rozpočet je v rozklade, hovorí BranislavTréger
„V priemere v EÚ sa deficit verejných financií v prvej polovici tohto roka zmiernil (po zohľadnení sezónnych výkyvov) na 3,2 percenta HDP zo 4,8 percenta HDP v závere minulého roka. Ostával však stále 0,7 percenta HDP nad úrovňou z prvej polovice minulého roka. Lepšie hospodárenie ako v prvej polovici minulého roka zaznamenalo len 8 z 27 krajín EÚ. Kým v prvej polovici minulého roka vykázalo prebytkovú bilanciu svojich verejných financií až 9 krajín EÚ, v prvej polovici tohto roka to bolo už len 5 krajín,“ píše sa v správe UniCredit banky.
Vývoj verejných rozpočtov väčšiny krajín EÚ sa však s tým slovenským nezhodoval, keďže slovenské verejné financie si v tomto roku pohoršili. Medzi dôvody možno zaradiť najmä spôsob regulácie cien energií pre domácnosti, ktorý na rozdiel od ostatných krajín pretavil významnú časť dotačnej podpory z minulého roka aj do prebiehajúceho, ako aj cyklus parlamentných volieb či schválenie daňovej reformy vo forme rodičovského bonusu.
Schodok verejných financií tak v prvom polroku po zohľadnení sezónnych vplyvov dosiahol úrovne 4,5 percenta HDP, respektíve 3,9 percenta bez očistenia. Ide tak o navýšenie o 2,8 percentuálneho bodu oproti tomu istému obdobiu minulého roka. V prvej polovici tohto roka tak hospodárili horšie iba 4 krajiny EÚ, z ktorých Taliansko a Francúzsko už viac svoje schodky nezvyšujú, a tak sme sa ocitli v skupine krajín spolu s Rumunskom, ktoré vykazuje nadmerné deficity už od roku 2020, a Maďarskom, ktoré má aktuálne najhoršie hospodárenie spomedzi všetkých krajín EÚ.
K zlepšeniu na Slovensku tak skoro nepríde
K dramatickému zlepšeniu pravdepodobne nepríde ani v druhej polovici roka, keďže úradnícka vláda podľa predloženého budúcoročného návrhu očakáva, že tohtoročný deficit štátneho rozpočtu sa dostane na kritických 6,2 percenta HDP. Vláda novozvoleného premiéra Roberta Fica tak bude musieť reálne uvažovať na konsolidačnými opatreniami na ozdravenie verejných financií.
Rovnako tak sa bude musieť popasovať so zostavením rozpočtu na budúci rok, keďže predložený návrh vyrovnaného rozpočtu z dielne úradníckej vlády takmer s istotou parlamentom neprejde. S blížiacim sa koncom roka však nie je vylúčené ani rozpočtové provizórium, podľa ktorého by sa v roku 2024 hospodárilo dovtedy, pokiaľ by Národná rada SR neschválila plnohodnotný rozpočtový plán.
"Predpokladáme, že deficit rozpočtu by sa budúci rok mohol pohybovať na úrovni okolo 4 až 5 percent HDP. To by malo zodpovedať aj naplneniu domácich výdavkových limitov, ktoré sa už budúci rok budú uplatňovať. Predbežné prepočty výdavkových limitov, ktoré RRZ uskutočnila v decembri minulého roka, by zodpovedali približne 4-percentnému deficitu verejných financií. Akokoľvek, deficit slovenských verejných financií by mal ostať aj budúci rok nad priemerom EÚ i nad úrovňou troch percent HDP vyžadovanou pravidlami EÚ," prognózujú analytici UniCredit banky.
Česko uťahuje opasky, Poľsko zbrojí
Rovnako ako Slovensko aj okolité štáty sa budú musieť vysporiadať s náročnou situáciou vo verejných financiách. V prípade Poľska, ktoré plánuje zbrojiť a v budúcom roku by na vojenskú techniku malo vynaložiť až 4 percentá HDP, sa očakáva, že budúcoročný deficit by mal byť vo výške 4,5 percenta HDP. To je síce o percento viac, ako sa očakávalo na jar, no stále menej ako tohtoročný predpokladaný schodok na úrovni 5 percent.
Prečítajte si tiež
Českí poslanci schválili konsolidačný balíček
Naopak v Česku sa vláda Petra Fialu rozhodla zaviesť viaceré konsolidačné a mimoriadne nepopulárne opatrenia na ozdravenie verejných financií aj za cenu straty politických bodov. Už v budúcom roku by sa tak deficit českých verejných financií mal vrátiť hlboko pod úroveň 3 percent, keď vláda odhaduje schodok na 2,2 percenta HDP. Rovnako tak sa o zníženie rozpočtového deficitu pokúsi aj Maďarsko, ktoré už počas leta schválilo návrh rozpočtu na budúci rok, kedy plánuje hospodáriť s deficitom vo výške 2,9 percenta HDP. Otázkou však ostáva či sú tieto plány reálne, keďže v tomto roku sa schodok rozpočtu pohybuje na oveľa vyšších hodnotách.
Slovenský dlh rástol nadpriemerne
Zhoršovanie bilancie verejných rozpočtov z posledných rokov sa zákonite pretavilo aj do zvyšovania vládneho dlhu jednotlivých krajín. V porovnaní s rokom 2019 tak v priemere EÚ narástol o 5 percent HDP, keďže krajiny v rámci únie aktuálne v priemere operujú s 83 percentami dlhu v pomere k HDP. Nanešťastie Slovensko patrilo medzi štáty, ktorým v tomto období narástol dlh nadpriemerne a to až o 12 percent HDP. Na konci prvej polovice roka tak dosiahol 59,6 percenta HDP.
Prečítajte si tiež
Verejný dlh v najbližších rokoch mierne klesne, následne začne opäť rásť
"Prevyšoval tak i najvyššie sankčné pásmo domácej dlhovej brzdy, ktoré je pre rok 2023 na úrovni 55 percent HDP. Okrem Slovenska dvojciferný nárast dlhu voči HDP vykázali ešte ďalšie 4 krajiny EÚ - Malta o 10,7 percenta HDP, Rumunsko o 13,1 percenta HDP, Česko o 14,3 percenta HDP a Francúzsko o 14,5 percenta HDP. Naopak, aj napriek viacerým krízam sa verený dlh voči HDP podarilo v posledných rokoch predsa len znížiť ôsmym krajinám EÚ – najvýraznejšie (o 14 percent HDP) Grécku a Írsku," informuje správa spoločnosti UniCredit.
Verejný dlh bude stáť krajiny čoraz viac
Vyššie zadlžovanie jednotlivých krajín sa môže čoraz silnejšie prejaviť aj na bilancii verejných financií. Nízke úrokové sadzby sa totiž v minulých rokoch postarali o to, aby aj krajiny s dlhom presahujúcim 60 percent HDP mali možnosť udržiavať náklady na dlhovú službu na prijateľných hodnotách. S nárastom úrokových sadzieb sa však tieto náklady budú zvyšovať.
Iba za posledný rok stúpli priemerné náklady v EÚ na úroky z dlhu o 0,2 percenta HDP na hodnotu 1,7 percenta HDP. Na Slovensku, ktoré je súčasťou eurozóny, bol tento nárast o 0,1 percenta HDP slabší. Treba však dodať, že tempo rastu nákladov na správu dlhu závisí aj na podiele nového dlhu ku starému, keďže práve nové pôžičky prichádzajú s vyššími nákladmi.
Pokiaľ ide o verejný dlh pomerne dôležitým ukazovateľom je aj implicitná úroková sadzba, ktorá sa v druhom kvartáli tohto roku vrámci EÚ dostala na 2,4 percenta. Na Slovensku sa implicitná úroková sadzba zvyšovala o niečo menej a aktuálne je na úrovni 2,2 percenta. Keďže nedávno sa na slovenských vládnych dlhopisoch objavili vyššie rizikové prirážky a v poslednom období tvorí rozpočet nadpriemerné deficity, je možné predpokladať, že výraznejší rast úročenia štátneho dlhu nás ešte iba čaká.
"V okolitých krajinách s vlastnou menovou politikou a vyššími úrokmi bol nárast implicitnej úrokovej sadzby na verejnom dlhu pritom ešte výraznejší - v Česku z minima na úrovni 1,7 percenta koncom roka 2021 na súčasných 3,2 percenta, v Poľsku z 1,9 percenta koncom roka 2021 na súčasných 4,9 percenta a v Maďarsku z 3 percent v polovici roka 2021 až na súčasných 6,6 percenta. Kým Slovensko tak zaplatilo v druhom štvrťroku na úrokoch 1,2 percenta HDP, Maďarsko až 4,6 percenta HDP," uzatvára správa UniCredit banky.
