oPeniazoch.sk, ČTK/red
Elektronická evidencia tržieb (EET), ako ju poznáme aj na Slovensku, v susednom Česku dlhú životnosť nemala. Projekt, ktorý od svojho štartu v roku 2016 čelil vlnám kritiky, v Českej republike definitívne končí. Zrušenie elektronickej evidencie tržieb ku koncu tohto roka v piatok podpísal prezident Miloš Zeman.
Elektronická evidencia tržieb sa tak skončí ku koncu tohto roka bez náhrady. Evidencia tržieb začala fungovať od 1. decembra 2016, ale od jari 2020 bola kvôli pandémii covidu prerušená do konca tohto roka. Stala sa fakticky dobrovoľnou. Ak by sa zrušenie schváliť nepodarilo, začala by EET od budúceho roka opäť fungovať, navyše by sa rozšírila na všetky odbory, na ktoré sa doteraz nevzťahovala.
Zrušenie EET navrhol kabinet Petra Fialu (ODS), keďže spôsob evidencie označil za zbytočnú záťaž pre podnikateľov, ako aj pre štát kvôli nákladom na správu evidencie. Bývalý premiér a predseda ANO Andrej Babiš, ktorý EET v minulosti presadil, už skôr uviedol, že EET narovnala podnikateľské prostredie a vyniesla viac ako 35 miliárd českých korún. Podľa odporcov EET exaktné čísla neexistujú a výnosy vychádzajú z odhadov. Podľa zástancov evidencie jej zrušenie posilní sivú ekonomiku.
Koniec bez náhrady
Evidencia sa skončí bez náhrady. Minister financií Zbyněk Stanjura (ODS) už skôr povedal, že štát nemá nič, čo by platiteľom výmenou za získané dáta ponúkol. Naproti tomu opozičné hnutie ANO, ktoré EET naopak predtým presadzovalo, chcelo evidenciu ponechať aspoň ako dobrovoľnú. Parlamentná koaličná väčšina to však neumožnila. Daňoví odborníci už skôr na otázku ČTK uviedli, že zrušenie EET by nemalo priniesť štátu väčšie negatíva. Usudzuje tiež, že evidencia by navyše do budúcnosti mala čoraz menší zmysel, pretože rastie podiel bezhotovostných platieb. Odporcovia zrušenia naopak v debatách poukazovali na to, že naopak pribudne obchodníkov, ktorí budú prijímať iba hotovosť.
Bývalá ministerka financií Alena Schillerová (ANO) tvrdí, že EET bola úspešným projektom a jej zrušenie je len prejavom ideologického boja, ktorý dostal prednosť pred záujmami podnikateľov.
Projekt elektronickej evidencie tržieb sa mal od budúceho roka v Česku rozšíriť na ďalšie sektory, ktoré dovtedy tržby takto evidovať nemuseli. Namiesto toho sa ale celý systém ruší. Foto: pixabay.com/Obsahovka
Evidencia tržieb začala v Česku platiť 1. decembra 2016 pre reštaurácie a ubytovacie zariadenia. Od marca 2017 sa rozšírila na podnikateľov vo veľkoobchode a maloobchode. Následne sa mala rozšíriť na ďalšie odbory, išlo napríklad o remeselníkov, lekárov, taxikárov, účtovníkov alebo advokátov. Pôvodne mala byť posledná fáza spustená vlani 1. mája a do EET sa malo podľa odhadov zapojiť ďalších približne 300 000 podnikateľov. Zákon počítal ale s niektorými výnimkami. Nemala sa vzťahovať napríklad na predvianočný predaj sladkovodných rýb.
Vtedajšie opozičné strany, ktoré sú teraz vo vláde, evidenciu odmietali a nesúhlasili ani s jej rozšírením. Napríklad v roku 2019, keď Snemovňa schvaľovala rozšírenie EET na zvyšné odbory, museli poslanci rozhodnúť o viac ako 800 pozmeňujúcich návrhoch. Bolo medzi nimi asi 770 návrhov ODS na vyňatie jednotlivých odborov podľa úradnej klasifikácie NACE z evidencie tržieb. Pozornosť vtedy vzbudilo napríklad odmietnutie návrhu vyňať chov ťavovitých zvierat alebo kozmickú dopravu. Parlamentná väčšina odmietla vyňať aj rozvíjanie vzájomného priateľstva a porozumenia medzi národmi.
Museli vysvetľovať pokuty
Evidencia tržieb sa v minulosti riešila napríklad pri parlamentných interpeláciách. Napríklad v septembri 2020 musela vtedajšia ministerka financií Alena Schillerová (ANO) na otázku poslanca ODS Vojtěcha Munzara vysvetľovať prípad, keď podnikateľ dostal pokutu 5000 korún za to, že vystavil hosťom súhrnnú účtenku za útratu celého stola. Schillerová vtedy uviedla, že tento spôsob ide proti zákonu a znižuje účinnosť evidencie.
V rokoch 2018 a 2019 sa pri interpeláciách riešil ďalší prípad súvisiaci s kontrolou dodržiavania povinnosti evidovať tržby. Finančná správa mala podozrenie, že niektoré reštaurácie neevidujú tržby za svadobné hostiny a prípadné ubytovanie hostí. V prípade jednej prevádzky úrad zistil, že mala v termínoch konania svadobných hostín zatvorené, alebo mala obmedzenú prevádzku, ale neevidovala v nich žiadne tržby. Podľa jeho hovorkyne tak vzniklo dôvodné podozrenie na krátenie príjmov v radoch desiatok tisíc korún. Prípad upútal pozornosť verejnosti tým, že daňový úrad vtedy oslovil novomanželov a žiadal od nich informácie o svadobných hostinách.
