Ekonomiky strednej a východnej Európy majú rásť výrazne rýchlejšie než západná Európa

Ekonomiky strednej a východnej Európy (SVE) by mali v rokoch 2024 a 2025 vzrásť o takmer 3 %. Podobná miera rastu sa očakáva aj na západnom Balkáne. Bude to výrazne viac ako v krajinách západnej Európe. Predpokladajú to analytici medzinárodnej bankovej skupiny UniCredit v aktuálnom vydaní svojho ekonomického prehľadu CEE Quarterly.

„Miera rastu v regióne strednej a východnej Európy sa v tomto roku blíži k svojmu potenciálu, zatiaľ čo západná Európa je s rastom 0,5 % pod svojím potenciálom,“ zhodnotil hlavný ekonóm UniCredit pre strednú a východnú Európu Dan Bucsa počas fóra zameraného na tento región, ktoré sa konalo tento týždeň vo Viedni.

K oživeniu rastu v strednej a východnej Európe pravdepodobne povedie spotreba domácností, k čomu prispeje rýchlejší rast reálnych miezd, rastúce pôžičky v prostredí nižších úrokových sadzieb a pozitívny vplyv cien nehnuteľností na bohatstvo. Očakáva sa, že kapitálové výdavky a vývoz prispejú k rastu najskôr od druhého polroka 2024.

Fiškálnu úpravu podľa analytikov spomalí nabitý volebný program

Rozpočtové deficity budú podľa ekonómov pod hranicou 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) v rokoch 2024 a 2025 v Bosne a Hercegovine, Bulharsku, Chorvátsku, Česku a Srbsku. Vo väčšine krajín SVE budú fiškálne impulzy pre ekonomiku negatívne. Fiškálnu úpravu podľa analytikov spomalí nabitý volebný program. Zároveň upozornili, že voľby v rokoch 2024 a 2025 budú poslednými voľbami pred tým, ako budú politici v regióne nútení riešiť zásadné demografické a hospodárske výzvy.

Analytici poukázali aj na najdôležitejšie rozhodnutia, ktoré by sa mali prijať v najbližšom období v súvislosti s regiónom SVE. Patria k nim prijatie eura Bulharskom v roku 2025 alebo 2026, rýchlejšie rokovania o rozšírení medzi EÚ, krajinami západného Balkánu, Moldavskom a Ukrajinou, posilnenie geopolitického významu Poľska a Rumunska, ako aj miera podpory pre Ukrajinu. Ekonómovia vidia hlavné riziká okrem iného v ďalšom populizme politických strán, politickej nestabilite, znížení ratingu, či slabom zahraničnom dopyte vedúcom k recesii.

Viac o téme: ekonomika , hrubý domáci produkt HDP , rast ekonomiky , rozpočtový schodok , Stredná Európa , Východná Európa

Súvisiace články

Aktuálne správy