Dočkáme sa prvého bilionára? Majetok piatich najbohatších ľudí planéty sa za posledné tri roky zdvojnásobil! 

oPeniazoch.sk, ČTK

Svet by mohol mať do desiatich rokov prvého dolárového biliónára. V správe zverejnenej pred začiatkom výročného zasadnutia Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose to uviedla organizácia Oxfam, ktorá bojuje proti chudobe.

Rozdiely medzi veľmi bohatými a väčšinou svetovej populácie pritom ešte viac prehĺbila pandémia ochorenia COVID-19. Kým majetok piatich najbohatších ľudí sveta sa od pandémie viac ako zdvojnásobil, päť miliárd ľudí za ten čas schudobnelo.

Od roku 2020, keď svet zasiahla pandémia, sa majetok piatich najbohatších ľudí sveta podľa Oxfamu reálne zvýšil o 114 percent. Do tejto skupiny patrí riaditeľ automobilky Tesla Elon Musk, majiteľ firmy na predaj luxusného tovaru LVMH Bernard Arnault a jeho rodina, zakladateľ Amazonu Jeff Bezos, zakladateľ technologickej firmy Oracle Larry Ellison a tiež investičný guru Warren Buffett.

Súhrnná hodnota ich majetku sa zvýšila na 869 miliárd USD zo 405 miliárd USD. Za tento čas sa hodnota ich majetku zvyšovala tempom 14 miliónov USD za hodinu.

Skoncovať s chudobou by trvalo desaťročia

Na druhej strane, takmer päť miliárd ľudí v rovnakom čase schudobnelo. Ak bude súčasný trend pokračovať, tak do desiatich rokov bude mať svet prvého človeka s majetkom viac ako jeden bilión USD, ale s chudobou sa nepodarí skoncovať skôr ako za 229 rokov.

Za prvého dolárového miliardára na svete je považovaný John D. Rockefeller, ktorý vďaka svojej firme Standard Oil tento majetok dosiahol v roku 1916.

Ak niekto dosiahne hranicu jedného bilióna USD, teda čísla, kde je za jednotkou 12 núl, a môže to byť aj niekto, kto v súčasnosti nie je na žiadnom zozname najbohatších ľudí sveta, mal by jeho majetok rovnakú hodnotu ako je majetok Saudskej Arábie, krajiny bohatej na ropu, upozornila agentúra AP.

Správa Oxfamu tiež ukázala, že miliardári dnes riadia alebo sú hlavnými akcionármi siedmich z desiatich najväčších spoločností. Odhaduje, že 148 najväčších korporácií dosiahlo za rok do konca júna 2023 zisk 1,8 bilióna dolárov, čo je o 52 percent viac ako predstavuje trojročný priemer z predchádzajúcich rokov.

To umožnilo vysokú výplatu akcionárom, hoci milióny zamestnancov museli bojovať s krízou životných nákladov, keďže inflácia im znížila reálne príjmy.

Mzdy takmer 800 miliónov zamestnancov v posledných dvoch rokoch neudržali krok s infláciou. Zamestnanci tak za posledné dva roky prišli o 1,5 bilióna dolárov, čo zodpovedá takmer 25-dňovej strate mzdy každého pracovníka.

Analýza Oxfamu tiež ukázala, že z 1600 najväčších firiem na svete sa ich iba 0,4 percenta zaviazalo vyplácať pracovníkom mzdu, ktorá by bola dostatočná na zabezpečenie ich základných životných nákladov, aby nemuseli žiť v chudobe, a podporovať túto mzdu tiež vo svojich hodnotových reťazcoch. Žene pracujúcej v zdravotníctve a sociálnom sektore by trvalo 1200 rokov, kým by si zarobila toľko, koľko si priemerne zarobí generálny riaditeľ 100 najväčších spoločností z rebríčka Fortune za rok.

Súčasný systém by sa mal zmeniť

Oxfam preto vyzval vlády, aby obmedzili moc firiem tým, že rozbijú monopoly, zavedú daň z nadmerného zisku a bohatstva a podporia alternatívy k akcionárskej kontrole, ako sú formy zamestnaneckého vlastníctva.

„S určitosťou vieme, že dnešný extrémny systém akcionárskeho kapitalizmu, ktorý uprednostňuje stále rastúce zisky bohatých akcionárov pred všetkými ostatnými cieľmi, je hnacou silou nerovnosti,“ uviedol vedúci oddelenia pre politiku nerovnosti Oxfamu Max Lawson.

Správa Oxfamu vychádza z údajov od Medzinárodnej organizácie práce (ILO), Svetovej banky (SB) a rebríčka miliardárov zostavovaného magazínom Forbes.

• Zdieľať

• Tip na článok?

Viac o téme: Bernard Arnault , dolárový bilionár , Elon Musk , Jeff Bezos , Larry Ellison , miliardári , Oxfam , Svetové ekonomické fórum WEF , Warren Buffett