oPeniazoch.sk, TASR
Diskriminácia voči bezdetným ženám a mužom pri poberaní vdovského dôchodku nebude odstránená. Jej odstránenie vyplývalo z návrhu poslankýň Simony Petrík a Lucie Plavákovej (obe Progresívne Slovensko) na zmenu zákona o sociálnom poistení, ktorý zákonodarcovia v utorok neposunuli do druhého čítania.
Takéto ženy a muži musia čakať až do dosiahnutia dôchodkového veku, aby mali opätovne nárok na výplatu vdovského dôchodku v prípade, že ich manžel/ka zomrie. V súčasnosti majú nárok na vdovský a vdovecký dôchodok ženy a muži bez dieťaťa len v období dvoch rokov od smrti manžela/manželky a následne až po dosiahnutí dôchodkového veku.
„Cieľom je vrátiť do systému spravodlivosť aj pre bezdetné vdovy a vdovcov, ktoré a ktorí jediní aktuálne nemajú nárok na plnohodnotný vdovský a vdovecký dôchodok oproti ostatným ovdoveným osobám, a to tak, že bezdetné vdovy a vdovci by mali nárok na vdovský a vdovecký dôchodok od dovŕšenia 59. roku života,“ uviedli predkladateľky.
Sociálne poradenstvo nebude poskytované aj rodinným príslušníkom
Základné sociálne poradenstvo nebude poskytované zo strany obcí aj rodinný príslušníkom osôb so zdravotným znevýhodnením. Poskytovanie vyplývalo z návrhu novely zákonov o sociálnych službách a o živnostenskom podnikaní z dielne poslankýň Národnej rady (NR) SR za PS, ktoré parlament v utorok neposunul do druhého čítania.
„Je dôležité, aby ľudia so zdravotným znevýhodnením mali prístup k informáciám ohľadom práce, vzdelávania, kompenzácií, zdravotníctva a iným aspektom života, pretože napomáhajú k lepšiemu začleneniu do spoločnosti,“ uviedli predkladateľky.
Navrhovali, aby obce mohli poskytovať informácie v rámci základného sociálneho poradenstva aj rodinným príslušníkom týchto osôb. Malo ísť konkrétne o manžela, manželku, rodiča a nezaopatrené dieťa. Malo sa tak stať v prípade, ak by prijímateľom sociálnej služby bola osoba so zdravotným postihnutím, osoba s ťažkým zdravotným postihnutím alebo osoba s nepriaznivým zdravotným stavom.
„Rodinní príslušníci osôb so zdravotným znevýhodnením ani samotné zdravotne znevýhodnené osoby nemajú informácie na koho sa môžu obrátiť, napr. v oblasti peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Tiež nemajú informácie na aké príspevky majú nárok, či už pre seba alebo pre svoje dieťa,“ vysvetlili poslankyne NR SR za PS.
Taktiež navrhovali zmeniť definíciu nepriaznivej sociálnej situácie, do ktorej mali byť zahrnuté aj osoby so zdravotným postihnutím. Súčasné znenie zákona hovorí o ohrození fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzením jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav.
Návrh PS na predvyplnené priznania neposunuli poslanci do 2. čítania
Daňovníkom, ktorí majú príjem zo závislej činnosti a podávajú si daňové priznanie sami, nebude zatiaľ finančná správa (FS) pripravovať predvyplnené daňové priznania. Návrh novely zákona o dani z príjmov skupiny poslancov opozičného Progresívneho Slovenska Národná rada (NR) SR neposunula do druhého čítania.
„Cieľom návrhu zákona je zníženie administratívnej záťaže daňových poplatníkov vznikajúcej pri podávaní daňového priznania typu A a B, ak mali daňovníci v zdaňovacom období príjem zo závislej činnosti. Zákon má zároveň za cieľ aj zefektívnenie výberu daní a kontinuálne zlepšovanie verejných služieb pre občana,“ priblížili predkladatelia.
Na základe súčasnej právnej úpravy posiela zamestnávateľ FS mesačné prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, o zamestnaneckej prémii, daňovom bonuse na dieťa a daňovom bonuse na zaplatené úroky kumulatívne za celú firmu. Podľa navrhovanej novely by zamestnávatelia v budúcnosti posielali podrobnejšie mesačné prehľady za jednotlivých zamestnancov. To malo umožniť FS predvyplniť daňové priznania.
Ministerstvo financií (MF) SR v stanovisku k návrhu upozornilo, že predkladatelia síce očakávajú negatívne vplyvy na rozpočet, ale nevyčíslili ich. „Vzhľadom na výrazný zásah do informačného systému finančnej správy MF SR predpokladá značný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy,“ zdôraznil rezort.
Ani návrh KDH na nekrátenie príspevku pri opatrovaní
Poslanci Národnej rady (NR) SR neposunuli do druhého čítania návrh opozičného KDH, aby sa ľuďom, ktorí opatrujú svojich blízkych s ťažkým zdravotným postihnutím a zároveň majú príjem zo zamestnania, nekrátil príspevok na opatrovanie. Nesúhlasili tak s návrhom novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Na podporu má aktuálne nárok opatrovateľ, ktorého príjem je nižší ako dvojnásobok sumy životného minima, od júla to bude 2,5-násobok. KDH navrhovalo, aby bolo možné poberať peňažný príspevok na opatrovanie aj popri príjme zo zamestnania bez ohľadu na výšku tohto príjmu. Vykonávanie zamestnania však podľa navrhovateľov nesmie byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
„Najbližší príbuzní na seba preberajú bremeno, ktoré by mal znášať štát, pretože práve najslabším má štát ako prvým podať pomocnú ruku. Akékoľvek krátenie príspevku na opatrovanie preto považujem za neodôvodené. Nekrátenie peňažného príspevku by tak výrazne pomohlo rodinám osôb so zdravotným postihnutím a zároveň by aj pomohlo zlepšiť postavenie opatrovateľov a oceniť ich prínos pre spoločnosť,“ uviedla jedna z predkladateliek návrhu, poslankyňa Martina Holečková.
Zamestnávatelia nebudú povinní zverejňovať údaje o odmeňovaní
Zamestnávatelia nebudú mať povinnosť zverejňovať údaje o odmeňovaní mužov a žien v rámci osobitných informačných opatrení. Povinnosť vyplývala z návrhu novely antidiskriminačného zákona z dielne poslankýň opozičného PS, ktorý zákonodarcovia v utorok neposunuli do druhého čítania. Cieľom návrhu bolo znížiť a časom odstrániť rozdiel v príjmoch žien a mužov.
Osobitné informačné opatrenia podľa predloženého návrhu rozdeľovali predkladateľky do dvoch skupín. V prvej sa nachádzali súkromní zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú od 50 do 499 pracovníkov.
„Pre nich sa ustanovuje povinnosť zverejniť do 30. júna na svojom webovom sídle alebo v dennej tlači údaje o odmeňovaní žien a mužov, a to celkový počet zamestnancov/kýň, percentuálny podiel žien a mužov aj s rozdelením podľa stupňov náročnosti pracovných miest a priemerné mesačné zárobky žien a mužov podľa týchto stupňov za posledný štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka,“ uviedli predkladateľky v návrhu.
Druhú skupinu tvorili subjekty ovládané verejnou mocou, a to bez ohľadu na počet zamestnancov, ako aj súkromní zamestnávatelia s najmenej 500 zamestnancami. Tí mali mať navyše povinnosť vypracúvať porovnávacie správy o stave rovnosti žien a mužov pri odmeňovaní.
„Túto povinnosť však budú mať len vtedy, ak z údajov o odmeňovaní vyplynie rozdiel v priemernom mesačnom zárobku. Súkromnému zamestnávateľovi s najmenej 500 zamestnancami/kyňami, u ktorého problém nerovnosti v odmeňovaní prítomný nebude, ostanú len povinnosti platné pre prvú skupinu zamestnávateľov,“ objasnili predkladateľky.
Hnutie Slovensko chce zvýšiť príplatok k príspevku na opatrovanie ŤZP detí
Hnutie Slovensko predstavilo návrh, ktorého cieľom je strojnásobenie príplatku k príspevku na opatrovanie detí so zdravotným znevýhodnením, a to zo 100 eur na 300 eur. Vyhlásili to v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR za hnutie Slovensko na tlačovej konferencii.
„Momentálne vieme, že mesačný príspevok je 569 eur a ak máte dieťa do 18 rokov, tak je tam zvýšená suma o 100 eur mesačne. Sme v kontakte s rodinami týchto detí a tieto peniaze nestačia na to, aby pokryli všetky výdavky spojené s tým, akú starostlivosť treba pri takýchto deťoch vyvinúť,“ uviedol poslanec NR SR za hnutie Slovensko Michal Šípoš. Hnutie si je podľa neho vedomé toho, že rozpočet nie je možné navyšovať neúmerne. Preto podľa jeho slov vychádzali z konzervatívneho prístupu.
Ako dodala poslankyňa NR SR za hnutie Slovensko Anežka Škopová, k ťažký životným podmienkam týchto rodín sa pridávajú aj obrovské finančné náklady na starostlivosť. „Je neprijateľné, aby sa ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím a ich rodiny dostávali do situácií, z ktorých nevidia žiadne východisko a cítia sa bezmocní,“ vyhlásila s tým, že je morálnou povinnosťou štátu podať pomocnú ruku tým, ktorí to najviac potrebujú.
Opozícia kritizuje vládnych poslancov za odmietnutie zmien sociálnych zákonov
Opozičné strany Progresívne Slovensko (PS) a KDH po utorkovom hlasovaní v parlamente skritizovali poslancov vládnych strán za odmietnutie viacerých noviel sociálnych zákonov. Podľa PS vládna koalícia nevyužila príležitosť ukázať, že to s budovaním sociálneho štátu myslí úprimne. KDH zasa uviedlo, že sa koalícia vysmiala do tváre ťažko zdravotne postihnutým osobám a ich príbuzným.
Koalícia v utorok nepodporila štyri zákony zamerané na podporu sociálne znevýhodnených skupín. Jedným z nich je návrh priznávajúci plnohodnotný vdovský či vdovecký dôchodok aj bezdetným vdovám a vdovcom. „Každý ovdovelý človek má po smrti manžela či manželky nárok na tzv. vdovecké od štátu. Po dvoch rokoch však štát vdovám a vdovcom bez detí vyplácanie podpory stopne,“ uviedla podpredsedníčka PS Simona Petrík. Koalícia podľa nej odmietla čo i len diskutovať o nároku na vdovecký dôchodok od 59., prípadne od 52. roku života.
Podobne plénum Národnej rady (NR) SR odmietlo aj novelizáciu antidiskriminačného zákona, ktorý by zaviedol povinné zverejňovanie platov mužov a žien na rovnakých pracovných pozíciách či platových triedach, ale aj návrh zákona, podľa ktorého by sociálne poradenstvo pre zdravotne znevýhodnených poskytovali obce a mestá.
KDH sa nepáči, že poslanci vládnej koalície neschválili novelu zákona, podľa ktorej by sa príspevok na opatrovanie nekrátil, ak niekto opatruje blízku osobu a zároveň má aj nejaký iný príjem. „Na Slovensku je momentálne akútny problém s nedostatkom opatrovateľov. Každý druhý človek, ktorý na Slovensku hľadá opatrovateľa, ho má problém nájsť. Mali by sme robiť všetko preto, aby sa o našich blízkych mal kto postarať,“ uviedla predsedníčka poslaneckého klubu KDH Martina Holečková.
V súčasnosti je systém nastavený tak, že ak má niekto príjem viac ako dva a pol násobok životného minima, tak mu je príspevok na opatrovanie blízkej osoby krátený.
Poslanci prerokujú rozpočtové pravidlá verejnej správy v skrátenom konaní
Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili v utorok skrátené legislatívne konanie k vládnemu návrhu novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Následne začali o návrhu rokovať v prvom čítaní. Cieľom právnej normy z dielne Ministerstva financií (MF) SR je zosúladenie národnej právnej úpravy s novými európskymi fiškálnymi pravidlami, najmä previazanie limitu verejných výdavkov na ukazovateľ čistých výdavkov.
Rezort financií tiež navrhuje priamo v novele limit verejných výdavkov na tento rok. Cieľom je zabezpečiť splnenie míľnika Plánu obnovy a odolnosti SR, keďže limit verejných výdavkov na tento rok doteraz nebol schválený. Jeho navrhovaná výška je 58,156 miliardy eur a platný má byť okamžite dňom vyhlásenia. MF SR ho vypočítalo v súlade s aktuálnymi európskymi odporúčaniami.
Konsolidácia verejných financií sa bude podľa nových pravidiel odvíjať od plnenia referenčných hraníc verejného dlhu 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) a deficitu verejných financií 3 % HDP. Trajektóriu čistých výdavkov stanoví Európska komisia (EK) v strednodobom horizonte minimálne štyroch rokov. Čisté výdavky sú definované ako výdavky verejnej správy bez úrokových výdavkov, diskrečných príjmových opatrení, výdavkov na programy EÚ plne kryté príjmami z eurofondov, vnútroštátnych výdavkov na spolufinancovanie týchto programov, cyklických prvkov nezamestnanosti, ako aj výdavkov na dávky a jednorazové a iné dočasné opatrenia.
„Ukazovateľ čistých výdavkov sa stane operatívnym nástrojom nových pravidiel na zabezpečenie podpory zdravých a udržateľných verejných financií, ako aj podporu udržateľného a inkluzívneho rastu,“ zdôraznilo v dôvodovej správe MF SR. Celkový limit bude možné prekročiť len za stanovených podmienok, ak bude aktivovaná všeobecná alebo národná úniková doložka.
V súlade s novými fiškálnymi pravidlami má do pôsobnosti ministerstva financií patriť vypracovanie národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu, súčasťou ktorého má byť trajektória čistých výdavkov, ako aj súbor reforiem a investícií. Tento plán bude schvaľovať vláda, ktorá ho následne predloží Národnej rade (NR) SR. Rozpočet verejnej správy sa bude realizovať a zostavovať v súlade s týmto plánom, vysvetlil predkladateľ.
Ministerstvo financií má po novom vypracovávať ročnú správu o pokroku, ktorá bude hodnotiť plnenie národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu vrátane plnenia limitu verejných výdavkov. Rezort v novele navrhuje tiež upraviť pôsobnosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) k vypracovaniu a zverejneniu hodnotenia výročnej správy o pokroku. Jeho súčasťou má byť posúdenie súladu výsledku rozpočtového hospodárenia s trajektóriou vývoja čistých výdavkov, ako aj plnenia limitu verejných výdavkov a analýzy faktorov, ktoré sú základom odchýlky od trajektórie čistých výdavkov.
„S cieľom zabezpečiť dodržanie limitu verejných výdavkov sa navrhuje zmena lehoty použitia prostriedkov štátneho rozpočtu rozpočtovaných formou bežných výdavkov a kapitálových výdavkov. Bežné a kapitálové výdavky štátneho rozpočtu budú mať na rozdiel od doterajšej právnej úpravy rovnakú lehotu použitia, a to do konca rozpočtového roka, na ktorý boli rozpočtované,“ priblížil predkladateľ.
Návrh reaguje aj na skúsenosti a potreby z aplikačnej praxe. Znížiť sa má napríklad počet rezerv v štátnom rozpočte, a to na rozpočtovú rezervu vlády, rezervu predsedu vlády, rezervu na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia a rezervu na riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu a vykonávanie povodňových prác.
Predkladateľ navrhuje účinnosť novely od 1. augusta tohto roka, aby sa nové pravidlá mohli využiť pri zostavení najbližšieho rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027. Výnimkou je stanovenie výdavkového limitu na rok 2024, ktorý má byť účinný dňom vyhlásenia.
