Celosvetový hon na miliardárov: V hre je globálna minimálna daň aj koniec bankového tajomstva!

oPeniazoch.sk, ČTK

Vlády po celom svete by mali otvoriť nový front v medzinárodnom boji proti daňovým únikom a zaviesť globálnu minimálnu daň pre miliardárov. Tá by mohla vyniesť ročne až 250 miliárd dolárov. Vyplýva to zo štúdie výskumnej organizácie EÚ Tax Observatory, ktorej cieľom je analýza a monitorovanie daňovej politiky v EÚ. Ak by sa táto suma naozaj vybrala, zodpovedala by iba dvom percentám z takmer 13 biliónov amerických dolárov majetku, ktorý vlastní po celom svete 2700 miliardárov.

V súčasnosti je efektívna osobná daň miliardárov často oveľa nižšia ako daň, ktorú platia ostatní daňoví poplatníci s oveľa nižšími príjmami. Miliardári totiž môžu svoj majetok ukladať do fiktívnych spoločností, ktoré ich chránia pred daňou z príjmu, uviedla organizácia vo svojej správe o globálnych daňových únikoch.

V Spojených štátoch je osobná daň miliardárov takmer 0,5 percenta. Vo Francúzsku, kde je inak vysoké zdanenie, je dokonca nulová, odhadla štúdia.

Rastúca nerovnosť v majetku v niektorých krajinách vyvoláva výzvy na to, aby najbohatší občania niesli väčšiu časť daňového bremena, pretože verejné financie sa dostávajú do problémov kvôli starnutiu populácie, obrovským finančným potrebám v súvislosti s bojom proti zmene klímy a zdedenému dlhu z doby pandémie choroby covid-19.

Rozpočet amerického prezidenta Joea Bidena na rok 2024 zahŕňal plán na minimálnu daň 25 percent pre najbohatších 0,01 percenta obyvateľov. Návrh však padol, pretože zákonodarcovia vo Washingtone sú zamestnaní otázkou financovania federálnej vlády.

Koniec bankového tajomstva pre najbohatších?

Koordinovaný medzinárodný tlak na miliardárov by mohol trvať roky. Skupina však poukázala na príklad úspechu vlád pri dohodách, ktoré takmer ukončili bankové tajomstvo a nadnárodným firmám obmedzili možnosť presúvať zisky do krajín s nízkym zdanením.

Spustenie automatického zdieľania informácií o účtoch v roku 2018 znížilo objem majetku držaného v daňových rajoch trikrát, odhadla skupina. Dohoda medzi 140 krajinami z roku 2021 obmedzila možnosť nadnárodných spoločností znižovať dane účtovaním ziskov v krajinách s nízkym zdanením, pretože od budúceho roka stanovuje globálnu dolnú hranicu pre sadzbu dane právnických osôb na 15 percent.

„Niečo, o čom si mnoho ľudí myslelo, že je nemožné, teraz vidíme, že naozaj možno vykonať,“ povedal podľa agentúry Reuters riaditeľ skupiny Gabriel Zucman. „Ďalším logickým krokom je aplikovať túto myšlienku aj na miliardárov, a nielen na nadnárodné spoločnosti,“ dodal.

Hoci koniec bankového tajomstva a minimálna daň z príjmu právnických osôb ukončili desaťročia trvajúce súperenia medzi krajinami v oblasti daňových sadzieb, zostáva podľa správy množstvo príležitostí na zníženie daňových účtov. Bohatí napríklad čoraz častejšie ukladajú svoje peniaze do nehnuteľností namiesto účtov v daňových rajoch. Firmy potom môžu využívať medzeru pri minimálnej dani z príjmu právnických osôb. Vlády tiež čoraz viac súťažia o investície prostredníctvom dotácií, aj keď to je menej škodlivé pre ich daňové základy ako súperenie iba v oblasti nízkych daňových sadzieb, dodala organizácia.

• Zdieľať

• Tip na článok?

Viac o téme: daň , daň z príjmu , daňový raj , miliardári , nehnuteľnosti , sadzba dane