Pravda o druhom pilieri: Prečo prišla väčšina sporiteľov o tisícky eur? Toto je skutočný dôvod! (príklad)

Dôchodky z druhého piliera sú mizerné a jeho nastavenie je problémom udržateľnosti celého dôchodkového systému. Aj takéto argumenty prichádzajú od odporcov sporiacej časti nášho penzijného systému. Naposledy sme to počuli napríklad od predstaviteľov Jednoty dôchodcov Slovenska. Aká je teda skutočná pravda o druhom pilieri? Viac napovedia unikátne dáta, ktoré web oPeniazoch.sk zozbieral od rezortu práce, ako aj od dôchodkových správcovských spoločností.

Rezort práce analyzoval dáta o viac ako 30-tisíc sporiteľoch, ktorí už požiadali o dôchodok z druhého piliera. Ministerstvo podľa údajov, ktoré poskytlo pre web oPeniazoch.sk, porovnalo individuálnu sumu krátenia dôchodku z dôvodu účasti v druhom pilieri s najvyššou ponukou doživotného dôchodku, ktorú si sporiteľ mohol zobrať. Aj keď v skutočnosti väčšina sporiteľov využila možnosť jednorazového programového výberu.

Trendujúce články

A aké sú výsledky? V približne 95 percentách prípadov by bol doživotný dôchodok sporiteľa z druhého piliera nižší v porovnaní s dôchodkom, ak by bol sporiteľ celé obdobie iba v prvom pilieri. „Priemerný rozdiel medzi potenciálnym dôchodkom z prvého piliera a skutočným dôchodkom sporiteľa z oboch pilierov je cca 52,2 eura v neprospech sporiteľov v druhom pilieri. Priemerný rozdiel vo výške dôchodku zvyšnej časti sporiteľov (cca 5 percent) je cca 9,7 eura v prospech účasti v druhom pilieri,“ dodáva rezort.

V praxi si však viac ako 74 percent sporiteľov zvolilo výplatu dôchodku z druhého piliera prostredníctvom jednorazového programového výberu v priemernej výške zhruba 12 800 eur. A to je tiež jeden z bodov, ktorý sa v debate o druhom pilieri kritikmi často opomína. Majetok sporiteľov je totiž ich vlastníctvom a oni sa rozhodujú, ako s ním vo finále naložia. Navyše, podlieha napríklad aj dedeniu.

Drahý presun do garantovaných fondov

Ministerstvo však zároveň priznáva, že výsledný stav v druhom pilieri do značnej miery ovplyvnil aj presun sporiteľov do garantovaných fondov v roku 2013. Stalo sa tak za druhej vlády Roberta Fica. Dôvodom mala byť ochrana sporiteľov pred znehodnotením ich úspor. Predsa len, bolo iba chvíľku po finančnej kríze v roku 2009, kedy sa finančné trhy aj úspory v druhom pilieri poriadne otriasali.

Výsledkom však bolo, že štát síce ochránil sporiteľov pred možným prepadom ich dôchodkových úspor, na druhej strane im však znemožnil v nasledujúcich rokoch úspory adekvátne zhodnotiť. Ak by totiž sporitelia neboli pasívni a využili možnosť sporenia v niektorom z výnosnejších fondov, mohol byť ich výsledok dnes úplne iný.

„Platí, že ak by bol sporiteľ zúčastnený na predvolenej investičnej stratégii založenej na indexových fondoch od začiatku sporenia (čo však nebolo možné, keďže indexové fondy v druhom pilieri existujú iba od roku 2012), bol by jeho dôchodok z viac-pilierového systému vyšší ako samotný dôchodok z prvého piliera, a to pre všetky príjmové kategórie,“ dodal pre web oPeniazoch.sk rezort práce.

V spomínanom roku 2013 sa na základe zmeny zákona stalo automaticky sporiteľmi v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde (boli presunutí) približne 1,13 milióna sporiteľov. Viac ako zhruba 100-tisíc sporiteľov si svoje úspory naďalej ponechalo výlučne v jednom z negarantovaných dôchodkových fondov (zmiešaný, akciový, indexový). Museli vtedy sami aktívne požiadať o to, aby ich úspory do garantovaných fondov presunuté neboli. „Väčšina sporiteľov z uvedenej skupiny ešte nedovŕšila dôchodkový vek, preto nie je možné analyzovať ich individuálnu situáciu na dôchodku,“ dodáva ministerstvo práce.

Považujete za správne, že štát v minulosti presunul sporiteľov do garantovaného dôchodkového fondu?

Ako by sa však mohli vyvíjať úspory klientov dôchodkových správcovských spoločností sa dá odhadnúť na základe historických údajov. Z nich vyplýva, že presunúť sa do niektorého z negarantovaných fondov znamenalo pre sporiteľov v druhom pilieri výrazne vyššie zhodnotenie úspor a tým aj budúceho dôchodku.

„Presun sporiteľov z negarantovaných do garantovaných dlhopisových fondov v roku 2013 značne znížil výnosový potenciál dotknutých sporiteľov a ich hodnotu úspor dosiahnutú na konci roka 2023. Bolo zároveň chybou sporiteľa ostať pasívny a iba zotrvať v garantovaných fondoch od roku 2013,“ uviedol pre oPeniazoch.sk predseda predstavenstva KOOPERATIVA, d.s.s., a.s. Matej Varga.

Radi testujete svoje vedomosti?
Vyskúšajte niektorý z našich kvízov na tejto stránke!

Svoje tvrdenia podložil aj modelovým príkladom piatich sporiteľov, ktorí si od vzniku druhého piliera začali sporiť vo veku 24 rokov, pričom v danom roku mali priemernú mesačnú mzdu v hospodárstve. Následne porovnal výšku ich úspor ku koncu roka 2023.

štyria sporitelia sú po celú dobu sporenia vyslovene konzistentní vo svojej stratégii. Nemenia fondy a iba jeden z nich využil v roku 2012 vznik indexových fondov.
pasívny sporiteľ je v piatom scenári. Sporil si v negarantovaných fondoch a následne bol presunutý rozhodnutím vlády v máji 2013 do garantovaného fondu. Od júla roka 2023 je novelou zákona postupne presúvaný do indexového fondu, tempom približne 4 % mesačne z hodnoty jeho nasporeného majetku.

Výkonnosti konkrétnych typov fondov, či súhrnu negarantovaných fondov vychádzajú z kapitálovo váženého priemerného pohybu fondov za druhý pilier. Scenáre preto reálne vypovedajú o dosiahnutých historických výkonnostiach dôchodkových fondov v druhom pilieri a o rozdieloch v možnom zhodnotení, či dosiahnutej výšky úspor.

Sporiteľ č. 1 bol iba v garantovaných fondoch. Na konci roka 2023 dosiahol najmenšiu hodnotu úspor na úrovni 13 100 eur. Je to 840 eur menej ako úspory pasívneho sporiteľa.

Sporiteľ č. 2 si sporil si v zmiešaných fondoch. Dosiahol hodnotu úspor vyššiu o viac ako 3576 eur v porovnaní so sporiteľom č.1. Sporiteľ v zmiešaných fondoch má viac než 2735 eur v porovnaní s pasívnym sporiteľom.

Sporiteľ č. 3 si sporil v akciových fondoch druhého piliera. Jeho úspory sú o 7196 eur vyššie než sporiteľa č.1 s garantovaným fondom. Hodnota úspor „akciového sporiteľa“ je vyššia viac ako 6355 eur než pasívneho sporiteľa.

Sporiteľ č. 4 si sporil v akciových fondoch a potom v indexových (od roku 2012). Dosiahol úspory na úrovni 29 211 eur, čiže 16 110 eur viac než sporiteľ č.1 Úspory tohto odvážneho sporiteľa sú o 15 270 eur vyššie ako úspory pasívneho sporiteľa.

Najnovšie články

Z porovnania v modelom príklade jednoznačne vyplýva, že presun sporiteľov z negarantovaných do garantovaných dlhopisových fondov v roku 2013 značne znížil výnosový potenciál dotknutých sporiteľov a ich hodnotu úspor dosiahnutú na konci roka 2023. Sporiteľom v negarantovaných fondoch sa z hľadiska konečnej nasporenej sumy darilo výrazne lepšie. Najlepšie na tom pritom bol sporiteľ investujúci do indexových fondov.

Faktom teda je, že majetok na dôchodok sporiteľov mohol byť podstatne vyšší, nebyť spomínaného zásahu vlády do nastavenia druhého piliera v podobe automatického presunu do garantovaných fondov. To však nie sú jediné zmeny, ktoré znamenajú nižšie úspory na dôchodok pre budúcich seniorov z druhého piliera.

Len tento rok sme boli napríklad svedkami zníženia odvodu do druhého piliera, ktorý sa mal podľa dovtedy platnej legislatívy naopak zvyšovať. Výsledkom je ďalší pokles úspor sporiteľov na dôchodok, o čom si viac môžete prečítať napríklad na tomto odkaze.