oPeniazoch.sk, SITA
Neistota a pokles dôvery na finančných trhoch spôsobili výrazné poklesy cien aktív, avšak dopad na domáci finančný sektor bol podľa centrálnej banky v porovnaní s inými rozvinutými krajinami relatívne mierny
Priamy dopad negatívneho vývoja na finančných trhoch na stabilitu finančného sektora SR bol v roku 2008 mierny. Vyplýva to z analýzy slovenského finančného sektora za minulý rok, ktorú zverejnila Národná banka Slovenska. Prehlbujúca sa finančná kríza, začínajúca hospodárska kríza a príprava na vstup do eurozóny boli vlani hlavnými hybnými silami, ktoré počas tohto obdobia formovali vývoj v slovenskom finančnom sektore. Neistota a pokles dôvery na finančných trhoch spôsobili výrazné poklesy cien finančných aktív. Avšak dopad na domáci finančný sektor bol podľa centrálnej banky v porovnaní s inými rozvinutými krajinami relatívne mierny.
Najmä v prípade bankového sektora boli dôvodom len miernejšieho dopadu pomerne silná previazanosť na domácu ekonomiku a len zanedbateľný podiel aktivít voči zahraničiu. Tie okrem iného minimalizovali expozície voči mnohým inovatívnym nástrojom súčasného sveta financií, ktoré sa ukázali ako najväčší zdroj šírenia krízy. Výraznejšie sa však kríza prejavila v sektore kolektívneho investovania a dôchodkového sporenia. Z pohľadu klientov to bolo v prvom rade zníženie výnosnosti produktov, ktoré investovali prostriedky na globálnych akciových a čiastočne aj dlhopisových, prípadne iných trhoch. Finančná kríza sa v roku 2008 začala prejavovať aj v sektore poisťovní. Celkový zisk poisťovní sa oproti predchádzajúcemu roku znížil takmer na polovicu, najmä v dôsledku nižšej výnosnosti finančných aktív, nižšieho technického výsledku neživotného poistenia a odkupov pri zmluvách životného poistenia.
Vážnejšou hrozbou však je kríza hospodárska, ktorá sa výraznejšie začala prejavovať v poslednom kvartáli minulého roka. Zhoršená finančná pozícia podnikového sektora a najmä negatívne vyhliadky do budúcnosti sa pomerne rýchlo prejavili na trhu úverov. Prispel k tomu aj pomerne vysoký podiel úverov sektorom, ktoré sú výraznejšie citlivé na pokles ekonomického cyklu. Banky sprísňovali štandardy na úvery, pričom podstatná sa stala priama návratnosť peňažných tokov. Zároveň poklesol aj dopyt po úveroch, najmä dlhodobých zo strany podnikov. Napriek negatívnemu vývoju za sektor podnikov koncom roka 2008 banky nezaznamenali výraznejší rast objemu zlyhaných úverov. Podľa NBS je však možné predpokladať, že v druhej polovici roka 2009 objem úverov, ktoré podniky nebudú schopné splácať, stúpne. V sektore domácností sa situácia vlani mierne odlišovala. Zhoršenie nebolo v takej výraznej miere ako pri podnikoch. Na trhu úverov domácnostiam bolo zaznamenané nižšie tempo rastu najmä kvôli poklesu dopytu, čo súviselo s očakávaním pokračovania poklesu cien nehnuteľností a zhoršení ekonomického sentimentu obyvateľstva v súvislosti s ich budúcou ekonomickou situáciou.
Banky v rámci zavádzania eura zaznamenali pomerne výrazný nárast primárnych zdrojov od klientov, ktoré tak vysoko prekračovali úvery poskytnuté klientom. Najmä v čase finančnej krízy ide o pozitívny jav, keďže banky ešte viac znížili závislosť od získavania zdrojov na finančných trhoch. Možnosti na rast ziskovosti v tomto roku budú pre banky výrazne obmedzené. Stagnácia na trhu úverov negatívne ovplyvní úrokové a poplatkové príjmy. Na druhej strane centrálna banka predpokladá, že sa zastaví pokles úrokových marží v dôsledku nárastu kreditného rizika. Pri predpokladanom zhoršení ekonomického vývoja stúpnu náklady na tvorbu opravných položiek. V porovnaní s rokom 2008 bankám poklesnú príjmy z devízových operácií. NBS predpokladá, že tieto trendy budú najviac prispievať k poklesu tohtoročnej ziskovosti.
Bankový sektor vstupoval do krízového obdobia v relatívne dobrej finančnej pozícii. Táto východisková pozícia je jedným z determinantov odolnosti voči krízovým scenárom. Sektor ako celok je schopný relatívne dobre zvládnuť miernu verziu krízového vývoja. V prípade scenára založeného na výraznom a dlhodobom prepade ekonomiky sektor vykázal významnejšiu zraniteľnosť. Bankový sektor vykazuje v prípade negatívneho vývoja citlivosť najmä vystavením voči podnikovému sektoru. Dôchodkové fondy a podielové fondy by boli zasiahnuté najmä poklesom akciových trhov, čo by ďalej znižovalo ich výkonnosť. Podobne aj poistný sektor je najviac citlivý na pokles hodnoty akcií a podielových listov.
