oPeniazoch.sk, TASR
Bratislava 6. októbra (TASR) – Pred niekoľkými dňami začala FBI vyšetrovať vyše 20 finančných firiem, do akej miery sa podieľali na najväčšej finančnej kríze od Veľkej hospodárskej krízy na začiatku minulého storočia. Finančné spoločnosti doteraz stratili, prípadne museli odpísať podľa viacerých medzinárodných organizácií približne 500 miliárd USD (10,96 bilióna Sk) a stovkám amerických miest sa natoľko zredukovali úspory, že si museli výrazne utiahnuť opasky.
FBI sa zameria najmä na možné účtovné podvody maklérskych firiem, ktoré sú podľa ekonómov jedným z hlavných dôvodov rozvratu trhu s nehnuteľnosťami v USA. Podľa stránky Curier Post chcú americkí daňoví poplatníci vedieť, kto je zodpovedný za takýto stav. Provokuje ich najmä fakt, že státisícom ľudí sa umožnilo nakupovať nehnuteľnosti, na ktoré pri svojich finančných možnostiach ani zďaleka nemali.
Ako informoval USA Today, už aj preto by to Američania radi vedeli, keďže mnohé mestá prišli o veľkú časť príjmov, v dôsledku čoho obmedzili sociálne a školské programy, zvýšil sa počet bezdomovcov, vzrástla kriminalita a aj ľudia, čo ešte o strechu nad hlavou neprišli, museli podstatne obmedziť svoje výdavky.
Je takmer isté, že niekto pred súdom skončí, no tak, ako to väčšinou pri krízach či katastrofách býva, zodpovednosť nenesú iba banky, ale spustil ju súhrn viacerých faktorov. Medzi nimi zlý odhad bánk a ich klientov splácať úvery, špekulácie a podvody na hypotekárnom trhu, obrovský rozmach stavebného trhu, ktorý neskôr stlačil ceny domov, riskantné hypotekárne produkty, ako aj politika centrálnej banky a vlády USA.
Kríza sa síce viditeľne začala v auguste 2007, keď v USA praskla realitná bublina, no celý proces sa spustil omnoho skôr. Podľa mnohých ekonómov ku kríze prispela kombinácia nízkych úrokových sadzieb (devíza centrálnej banky) a vysokého prílevu zahraničného kapitálu na americký trh začiatkom 90. rokov minulého storočia.
To rýchlo zvyšovalo prístupnosť k úverom a banky s vysokými prebytkami peňazí začali postupne ponúkať pôžičky aj obyvateľstvu s nižšími príjmami. Podľa informácií encyklopédie Wikipedia zatiaľ čo ešte v roku 1994 podiel rizikových úverov na celkovom objeme hypoték predstavoval 5 %, v roku 1999 to už bolo 13 % a v roku 2006 dokonca 20 %.
Podiel obyvateľov s vlastným domom sa tak v rokoch 1994 až 2004 zvýšil zo 64 % (na tejto úrovni bol od roku 1980) na rekordných 69,2 %. Vysoký dopyt tlačil hore ceny aj spotrebiteľské výdavky. V rokoch 1997 až 2006 sa ceny domov v USA zvýšili o 124 %. Takýto nárast využili viacerí novodobí majitelia nehnuteľností na refinancovanie hypoték a zobrali si nové pôžičky s lepším úročením, pričom to, čo ušetrili, využili na bežné výdavky. Neschopnosť odhadnúť vlastné sily (a nezáujem bánk zisťovať, či na to ich klient vôbec má) tak spôsobil ďalší rast dlhov amerických domácnosti, ktoré už roky predtým žili na dlh.
Medzičasom sa však pre nadmerný rozmach výstavby domov znížila ich hodnota a refinancovanie sa sťažilo. Zvýšili sa úroky na úvery a veľká časť Američanov s nižšími príjmami si už nemohla dovoliť pôvodné pôžičky splácať.
Svoj podiel na kríze mali aj špekulácie na trhu s nehnuteľnosťami. Len v roku 2005 asi 28 % takýchto domov použili ich noví majitelia ako budúcu investíciu a ďalších 12 % domov slúžilo ako víkendové chalupy. To znamená, že až 40 % domov získaných v rámci rizikových hypoték vôbec neslúžilo na bývanie rodín. Americké denníky vtedy často poukazovali na hromadný nákup ešte nedostavaných bytov a domov špekulantmi, ktorí ich potom predávali so ziskom.
K tomu sa pridali aj ďalšie faktory, no mnohí ekonómovia vinia z neskoršieho prasknutia bubliny a krachu trhu politiku vlády. Podľa nich vláda úpravou zákona, ktorý sa týkal reinvestícií, umožnila zvýšiť podiel rizikových hypoték na neudržateľnú mieru. Zmeny v zákone totiž povoľovali poskytnúť vysoké úvery na nákup domov aj takým ľuďom, ktorí by sa predtým na takéto pôžičky nemohli kvalifikovať. Navyše, vláda podporovala v tejto politike aj inštitúcie, ktoré predtým rizikové úvery neposkytovali, prípadne nepodporovali. Takto v roku 1995 hypotekárne ústavy Fannie Mae a Freddie Mac začali prijímať od bánk cenné papiere kryté rizikovými hypotékami.
V roku 1999 americký denník The Times varoval, že "Fannie Mae nebezpečne zmierňuje podmienky na poskytnutie úverov… čo zvýši poskytovanie hypoték ľuďom so slabými príjmami… spoločnosť je pod rastúcim tlakom Clintonovej administratívy, aby umožnila lepší prístup chudobnejších vrstiev k nehnuteľnostiam… Fannie Mae ide do rizika… vládou dotovaná spoločnosť sa môže dostať do problémov… vláda bude možno musieť zachraňovať".
To napísal denník šesť rokov pred krachom, ktorý sa teraz rozlieva po celom svete. Tu zapôsobil pre zmenu ďalší faktor – sekuritizácia, teda zmena úverov na dlhopisy, ktoré sa potom v podobe väčších balíkov predávali ďalej. Kupovali ich tak ďalšie finančné inštitúcie, ako aj firmy a organizácie. Po celom svete teda tisícky inštitúcií vlastnili dlhopisy, ktoré po prasknutí hypotekárnej bubliny stratili hodnotu. Nastala panika, investori začali sťahovať svoje peniaze z finančných aktív a presúvať ich do komodít, čím pre zmenu spôsobili rast cien potravín a ropy. Akcie bánk, ktoré problémové dlhopisy vlastnili, začali padať a USA museli začať zoštátňovať, čo by ešte pred rokom nikto netušil.
Napriek odolávaniu sa kríza preliala v ostatných týždňoch aj do Európy a zoštátňovanie pokračuje aj na starom kontinente.
