oPeniazoch.sk, oPeniazoch Foto: SITA/AP
Turecko bude pokračovať v znižovaní úrokových sadzieb, povedal jeho prezident Recep Tayyip Erdogan, a to aj napriek prudkému nárastu inflácie nad 80 %.
Turecká centrálna banka nebude zvyšovať sadzby, povedal Erdogan pre CNN Turk a dodal, že očakáva, že kľúčová sadzba krajiny, v súčasnosti 12 %, dosiahne jednociferné číslo do konca tohto roka.
Erdogan vo štvrtok zdvojnásobil svoj kontroverzný menový plán s tým, že povedal predstaviteľom centrálnej banky aby na svojom októbrovom zasadnutí pokračovali v znižovaní sadzieb.
„Môj najväčší boj je proti úrokovým sadzbám. Mojím najväčším nepriateľom sú úrokové sadzby. Úrokovú sadzbu sme znížili na 12 %. Je to dosť? To nestačí. Musí ísť ešte nižšie,“ povedal Erdogan podľa agentúry Reuters. „Diskutovali sme a diskutujeme o tom s našou centrálnou bankou. Navrhol som, aby sa sadzby na nadchádzajúcich zasadnutiach výboru pre menovú politiku ešte znížili,“ dodal.
Turecká centrálna banka šokovala trhy dvoma po sebe nasledujúcimi zníženiami o 100 bázických bodov za posledné dva mesiace v čase, keď sa mnohé ďalšie veľké ekonomiky snažia naopak sprísňovať politiku.
Turecká líra vo štvrtok dosiahla rekordné minimum 18,549 voči doláru a za tento rok odpísala zhruba 28 % svojej hodnoty voči doláru. Za ostatných päť rokov až 80 %.
Podľa predpovedí by líra mala aj naďalej klesať, píše CNBC, keďže Turecko uprednostňuje rast pred riešením inflácie, ktorá je najvyššia za 24 rokov. Neznamená to len neúmerne rastúce životné náklady, ale aj to, že krajina prichádza o svoje devízové rezervy a má rastúci deficit bežného účtu. Zahraničný dlh krajiny je vysoký a v prípade, že FED zvýši svoju úrokovú sadzbu a dolár zosilnie, turecké dlhy denominované v dolároch a energia, ktorú dováža v dolároch, zdražejú.
Napriek takejto situácii a prehlbujúcim sa ekonomickým problémom si Erdogan neodpustil pár slov na adresu Británie a povedal, že britská libra „vybuchla“. Reagoval tak na historické minimum libry voči americkému doláru na úrovni takmer 1,03 dolára, po tom, ako nová konzervatívna vláda vedená premiérkou Liz Trussovou predložila ekonomický plán založený najmä na pôžičkách a znižovaní daní napriek rastúcej inflácii.
Vyvolalo to znepokojené reakcie ekonómov, politikov aj Medzinárodného menového fondu, pričom niektorí tvrdia, že Spojené kráľovstvo sa správa ako rozvíjajúci sa trh.
