oPeniazoch.sk, oPeniazoch.sk, Foto: pexels.com/Anna Shvets
Hoci inflácia zrejme dosiahla v auguste svoj vrchol, jej zmierňovanie bude v nasledujúcich mesiacoch veľmi pozvoľné a na dvojciferný rast cien si zrejme budeme musieť v najbližšom období jednoducho zvyknúť.
Inflácia podľa údajov štatistikov dosiahla v auguste rovných 14 %. Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka by to mohlo znamenať jej vrchol. V septembri by totiž jej zníženiu mohol napomôcť aj štatistický vplyv vyprchania efektu zrušených obedov zadarmo na školách, ktorý medziročnú infláciu aktuálne navyšuje o pol percentuálneho bodu. Pri ostatných položkách spotrebného koša by zase zrýchľovaniu rastu cien mala brániť najmä vysoká porovnávacia báza, teda ich zdražovanie v minulom roku.
Dvojciferné zdražovanie zrejme bude pokračovať
To sú tie pozitívnejšie správy. Horšie je to pri pohľade do budúcna, najmä ak niekto očakával, že inflácia by po tohtoročnom prudkom raste mohla v budúcom roku výraznejšie spomaliť. Podľa odhadov analytikov to však vyzerá tak, že dvojciferný rast cien by mal pokračovať aj v roku 2023.
„Rast cien ostane silný a spomaľovanie dynamiky medziročnej inflácie bude najskôr len veľmi pozvoľné. Inflácia by mala zotrvať na úrovni okolo 13 % až do konca tohto roka,“ uviedol Koršňák. Ceny budú podľa neho stále nahor tlačiť vyššie ceny energií, potravín a ich sekundárne efekty prelievajúce sa do dopytovej inflácie. A pod 10 % by inflácia nemala klesnúť ani v rok 2023.
V hlavnej úlohe ceny energií
Podobne to vníma aj analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. „Predpokladáme, že priemerná medziročná miera inflácie presiahne v tomto roku 12 %, vzhľadom na pretrvávajúce inflačné tlaky a neistotu na trhoch,“ tvrdí s tým, že jeho banka zároveň zvyšuje odhad inflácie aj do ďalších rokov.
V roku 2023 by mala dosiahnuť 10 % a o niečo vyšší, ako sme boli zvyknutí v normálnych časoch, by mal byť rast cien aj rokoch 2024 a 2025. „Vnímame signály, že zvýšené ceny energií tu s nami ostanú dlhšie a konečný dopad na spotrebiteľov sa bude postupne rozkladať v čase,“ komentuje uvedené prognózy.
Neisté časy, neisté prognózy
Rastom cien však v budúcom roku môžu výrazne zamávať predovšetkým ceny energií. Zostáva tak predovšetkým zodpovedať otázku, ako sa k nim napokon postaví slovenská vláda. Plné premietnutie trhových cien energií do cien pre domácnosti by totiž podľa Koršňáka znamenalo zrýchlenie inflácie až k úrovniam okolo 25 až 30 %. „Stále však predpokladáme, že vláda nárast cien energií pre domácnosti bude výrazne tlmiť a celková inflácia sa tak udrží na podobných úrovniach, ako v tomto roku,“ dodal analytik UniCredit Bank.
Ako sa zvýšili ceny v auguste?
Tempo medziročného rastu cien tovarov a služieb sa v auguste zrýchlilo na 14 percent z júlových 13,6 percenta. Ceny tovarov a služieb v krajine tak rástli najrýchlejšie od júna roku 2000. Vývoj ovplyvnili drahšie potraviny a nealkoholické nápoje, ako aj vyššie ceny za energie a bývanie; obe spomínané kategórie majú spolu značný podiel na výdavkoch slovenských domácností. V Česku sa inflácia zvoľnila, bola však naďalej vyššia ako na Slovensku.
Potraviny na Slovensku oproti vlaňajšiemu augustu zdraželi o 21,6 percenta, nealkoholické nápoje o 14 percent. Výrazne stúpli hlavne ceny chleba a obilnín, mäsa, mlieka, syrov a vajec, ale aj olejov a tukov.
V kategórii bývanie a energie stúpli ceny o 16,3 percenta. Zdraženie regulovaných energií zo začiatku tohto roka v auguste potiahli vyššie ceny pevných palív. Regulované ceny energií pre domácnosti v krajine sa menia spravidla raz do roka, tohtoročné výrazné zdraženie elektriny či plynu na burzách sa do cenníkov týchto komodít pre rodiny ešte nepremietlo.
Inflácia na Slovensku v medziročnom porovnaní zrýchľuje nepretržite od vlaňajšieho februára, keď dosiahla 0,9 percenta. Od tohtoročného marca potom spotrebiteľské ceny v krajine rastú dvojciferným tempom.
Zdroj: ČTK
