oPeniazoch.sk, the conversation Foto: getty images
Skupina ekonómov vydala nový odhad budúcich nákladov na klimatické zmeny. Konzultačná spoločnosť Deloitte odhaduje, že nekontrolovaná zmena klímy by mohla stáť globálnu ekonomiku v priebehu nasledujúcich 50 rokov 178 biliónov USD. Existuje však množstvo problémov s dlhodobými odhadmi, ako je tento.
Novšie a novšie technológie stále prichádzajú a vyvíjajú sa. Aj ľudské správanie sa mení. Kto by si napríklad pred pandémiou COVID-19 pomyslel, že veľké percento populácie prestane jazdiť do práce a namiesto toho bude pracovať z domu?
Keď mikroekonóm, ktorý skúma príčiny a dôsledky klimatických zmien, premýšľa o probléme zmeny klímy v roku 2040 a neskôr, očakáva veľa „známych neznámych“ o našej budúcnosti. Preto sú odborníci často prekvapení, keď počujú presné odhady nákladov na klímu v duchu, akom ich zverejnili ekonomickí poradcovia Deloitte a McKinsey & Co.
Nový odhad spoločnosti Deloitte predpovedá, že škody spôsobené nekontrolovanými emisiami skleníkových plynov, s nárastom globálnych teplôt o 3 stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím, by spomalili rast v každom regióne. Len v roku 2070 by mohli znížiť globálny HDP o 7,6 % v porovnaní so svetom bez klimatických zmien. Tento odhad zahŕňa škody, ako je strata produktivity počas vĺn horúčav a neúrody.
Čísla, ako sú tieto, sa vo veľkej miere používajú na povzbudenie opatrení vlád, spoločností a jednotlivcov. Ekonómovia sa zhodli na tom, že nekontrolovaná zmena klímy poškodí ekonomiky. Tieto odhady sa však vytvárajú pomocou formálnych modelov, ktoré obsahujú veľa predpokladov, z ktorých by ktorýkoľvek mohol výrazne ovplyvniť účtovníctvo, takže odhady budú buď príliš vysoké alebo nízke. A hoci laická verejnosť očakáva „presnosť“, presné predpovede zvyšujú riziko prenosu prílišnej istoty v neustále sa meniacom svete.
Klimatické ekonomické modely sa snažia odpovedať na niekoľko predikčných otázok, ako napríklad:
„Čo ekonomicky získame znížením emisií skleníkových plynov?"
„Aký bude ekonomický dopad a dopad na kvalitu života, ak neurobíme nič a len dovolíme, aby sa emisie skleníkových plynov zvýšili pri „bežnom chode“?
Aby odpovedali na tieto zložité otázky, klimatickí ekonómovia vychádzajú zo série predpokladov, ktoré sú „zapečené“ do ich matematických modelov.
Známe neznáme
Po prvé, ekonómovia musia predpovedať svetový priemerný príjem na osobu na každý rok v budúcnosti.
Makroekonómovia čelili problémom pri predpovedaní načasovania a trvania recesie. Predpovedanie budúceho ekonomického rastu v priebehu 30 alebo 40 rokov si vyžaduje predpovedanie toho, ako sa bude časom vyvíjať množstvo a kvalita svetovej pracovnej sily a technológie. Predpovedanie rastu svetovej populácie je tiež náročné, pretože nárast urbanizácie, prístup žien k vzdelaniu a zlepšenie kontroly pôrodnosti sú spojené so znížením plodnosti.
Po druhé, musia informovane odhadnúť, aké technológie budú existovať v budúcnosti, pokiaľ ide o zdroje výroby energie a energiu, ktorú používame v doprave. Ak dokážu odhadnúť budúcu úroveň svetovej populácie, úroveň príjmov a technológie, potom môžu zmerať, koľko dodatočných emisií skleníkových plynov svet vyprodukuje každý rok.
Po tretie, používajú klimatický vedecký model na odhadnutie dodatočného rizika zmeny klímy spôsobeného produkciou emisií skleníkových plynov. Toto sa zvyčajne meria zvýšením priemernej povrchovej teploty na svete .
Po štvrté, musia zaujať stanovisko k tomu, ako bude produkcia našej budúcej ekonomiky ovplyvnená rastúcim rizikom zmeny klímy. V ideálnom prípade tieto modely tiež hovoria o tom, ako uvoľnenie väčšieho množstva emisií skleníkových plynov zvyšuje pravdepodobnosť katastrofických scenárov.
Kombináciou všetkých týchto rovníc s vlastnými príslušnými predpokladmi vygeneruje výskumný tím jediné číslo.
Umenie predpovedať budúce emisie
Ekonómovia odhadujú budúce globálne emisie skleníkových plynov vynásobením predpokladaného globálneho hrubého národného produktu, teda celkovej hodnoty tovarov a služieb, priemernými emisiami na dolár hrubého národného produktu. Ak sa svetu podarí ukončiť používanie fosílnych palív, toto druhé číslo by sa mohlo blížiť nule. Inovácia a nasadenie nízkouhlíkových technológií, napríklad elektromobilov a solárnych fariem, môže výrazne posunúť náklady a prínosy, ktoré sa ekonómovia snažia kvantifikovať.
Cestu technologického pokroku určuje mnoho faktorov vrátane investícií do výskumu a vývoja. Medzinárodná politika tiež nie vždy zohľadňuje klimatické ekonomické modely. Napríklad, ak sa Čína rozhodne viac izolovať, zvýši aj svoju spotrebu uhlia, pretože ho má dostatok z vlastných zdrojov? A naopak, mohla by sa Čína rozhodnúť využiť svoje politické postavenie aby presadila sektor zelených technológií, aby vytvorila prosperujúci budúci exportný trh, ktorý ozelení svetovú ekonomiku?
Predpovedanie budúcich dopadov klimatických zmien
Ekonomické matematické modely dávajú vplyv klimatických zmien do jedinej algebrickej rovnice nazývanej „poškodenie klímy“. Táto sa však neustále mení, a preto je veľmi ťažké ju predvídať. Mnohé spoločnosti napríklad vyvíjajú systémy hodnotenia klimatických rizík s cieľom vzdelávať kupujúcich nehnuteľností o rôznych budúcich klimatických rizikách, ktorým budú konkrétne nehnuteľností čeliť, ako sú požiare alebo záplavy. Predpokladajme, že toto vznikajúce odvetvie hodnotenia klimatických rizík pokročí v identifikácii menej rizikových oblastí pre život a zmenia sa kódy zón, aby v tých bezpečnejších oblastiach mohlo žiť viac ľudí. Sebavedomý klimatický modelár nedokáže zachytiť túto dynamiku nepružnou algebrou.
Modely klimatickej ekonomiky môžu zohrávať úlohu vzdelávania tvorcov politík a verejnosti o pravdepodobných budúcich rizikách. Keď ekonómovia budujú tieto modely, musia priznať svoje obmedzenia. Model, ktorý generuje „odpoveď“, môže byť zavádzajúci pre tých, ktorí stoja pred rozhodnutiami. Akokoľvek by sa každému páčila konkrétna odpoveď na to, koľko nás vyjde zmena klímy a opatrenia na ňu, nakoniec aj tak budeme musieť žiť v neistote.
