oPeniazoch.sk, the conversation Foto: getty images
Investori do akcií si podľa novej štúdie mylne pamätajú svoje minulé investície. Ich výsledky ani zďaleka neboli natoľko dobré, čo ich vedie k prílišnej sebadôvere v tom, aké výsledky očakávajú v budúcnosti.
Minulé výskumy ukázali, že investori majú tendenciu byť veľmi sebavedomí. Ale existuje len málo vysvetlení prečo je tomu tak. Vedcov zaujímalo, či v tom môže zohrávať nejakú úlohu skreslenie pamäte. Preto prostredníctvom on-line fór a panelov oslovili približne 900 investorov, väčšinou mužov, ktorí dominujú finančnému odvetviu. Výsledkom sú tri štúdie.
V prvej položili 401 investorom sériu otázok, ktorých cieľom bolo odhadnúť úroveň ich nadmernej sebadôvery, zistiť ich skutočnú výkonnosť a určiť, ako často obchodujú. Na meranie nadmernej dôvery zaznamenali, o koľko investori očakávali, že porazia trh v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov. Potom ich požiadali, aby si spomenuli na výkonnosť dvoch obchodov, ktoré mali najväčší vplyv na ich portfólio, či už pozitívny alebo negatívny, za predchádzajúci rok. A nakoniec im povedali, aby si pozreli svoje finančné výkazy a zhodnotili, ako sa im v obchodovaní skutočne darilo.
Vedci porovnali čísla, ktoré si investori pamätali, s číslami skutočnými. Zistili, že investori v priemere nadhodnotili svoje výnosy zo svojho najväčšieho obchodu o 4,3 percentuálneho bodu a svoj druhý najväčší zisk o 7,1 bodu. Zistili tiež, že tí, ktorí mali najružovejšie spomienky, boli najviac sebavedomí a mali tendenciu obchodovať najčastejšie.
Druhá štúdia bola podobná prvej s tým rozdielom, že požiadali 151 investorov, aby si spomenuli až na 10 obchodov, ktoré mali najväčší vplyv na ich portfóliá v roku 2020, a neskôr ukázali finančné výkazy. S väčšou vzorkou obchodov boli schopní izolovať a zmerať účinky dvoch rôznych typov skreslenia pamäte. „Skreslenie“, keď si niekto pamätá niečo pozitívnejšie než to bolo v skutočnosti a „selektívne zabúdanie“. Investori si mysleli, že ich obchody získali v priemere o 8 percentuálnych bodov viac, ako v skutočnosti získali. Ďalšia analýza ukázala, že skreslenie zohrávalo významnú úlohu v nadmernej sebadôvere účastníkov. A zistili, že investori oveľa častejšie selektívne zabúdajú na svoje straty ako na zisky. Zistili tiež, že účastníci s väčšími chybami v pamäti, teda väčšími rozdielmi medzi číslami, ktoré si pôvodne pamätali, a skutočnou výkonnosťou svojich portfólií, mali tendenciu byť príliš sebavedomí a častejšie obchodovali.
V tretej a teda poslednej štúdii chceli vedci zistiť, či intervencia môže znížiť nadmernú dôveru, a tak oslovili 366 ďalších investorov a požiadali polovicu z nich, aby skontrolovali svoje skutočné výnosy z ich finančných výkazov predtým, ako zmerali nadmernú dôveru. Zistili, že tí, ktorí videli svoje skutočné výnosy, stále očakávali, že porazia trh, ale oveľa menej ako tí, ktorí svoje obchody nevideli.
Prečo na tom záleží?
Príliš sebavedomí investori môžu predstavovať nebezpečenstvo nielen pre seba, ale môžu tiež prispieť k masívnym zlyhaniam trhu.
Investori prekypujúci sebadôverou sa s väčšou pravdepodobnosťou zadlžia, prehnane reagujú na správy a signály súvisiace s trhom, nakupujú predražené investície a robia základné chyby ako tí, ktorí sú si menej istí.
Táto nadmerná sebadôvera je často faktorom, ktorý prispieva k trhovým bublinám a pádom, ako bola finančná kríza v roku 2008. Okrem dopadov na investorov sa ekonomikou rozvlní aj nevyhnutný kolaps trhových bublín, ktorý často spôsobuje nesplácanie dlhov, bankroty firiem a masívnu nezamestnanosť.
Aktuálne výsledky naznačujú, že k tejto nadmernej sebadôvere pravdepodobne prispieva skreslená pamäť.
Vedci by túto prácu chceli ďalej posunúť dvoma smermi. Radi by uskutočnili experiment v teréne, v ktorom by sa zamerali na to, či sa dá znížiť nadmerná sebadôvera a zlepšiť návratnosť medzi klientmi maklérov pomocou poznatkov získaných z týchto štúdií. A po druhé, radi by ďalej skúmali psychologické procesy, ktoré sú základom týchto účinkov. Výsledky by následne širšie komunikovali verejnosti, aby pomohli investorom robiť inteligentnejšie rozhodnutia, aby mali lepšiu pozíciu na ochranu a rast svojho bohatstva.
