Ekonomické riziká pandexitu

Diskusia 3  
Ekonomické riziká pandexitu
Zdroj: Project Syndicate
Foto: gety images


25. 9. 2021 - Aj keď všetci dúfajú, že Pandexit alebo koniec pandémie COVID-19 príde už čoskoro, ekonomické výhody nebudú nesporné. Pravdepodobný scenár negatívnej stránky je, že súčasné cenové tlaky sa zintenzívňujú a inflácia ďalej porastie, čo si nakoniec vyžiada menovú reakciu.

Slovíčko „exit“ ako prípona sa zaužíva približne desať rokov. Ako prvý vznikol Grexit s odvolaním sa na potenciálny odchod Grécka z eurozóny. Italexit sa objavil len krátko na to a nedávno bol oživený vďaka talianskej pravici. Ale ani jedno sa nakoniec nestalo. Rovnako ani Frexit, vystúpenie Francúzska z Európskej únie. Krajne pravicová politička Marine Le Penová s touto myšlienkou kedysi koketovala, ale neskôr od nej upustila. A jediný kandidát vo francúzskych prezidentských voľbách 2017, ktorý odchod obhajoval, François Asselineau, získal iba 0,9 % hlasov.

Zdá sa, že takéto odchody väčšinu kontinentálnych Európanov odrádzajú. K dnešnému dňu sa skutočnosťou stal iba Brexit, aj keď prieskumy verejnej mienky mesiac pred britským referendom z júna 2016 ukázali, že viac francúzskych než britských voličov je s EÚ nespokojných, 61 % oproti 48 %.

Všetky tieto potenciálne a skutočné odchody považovala väčšina ekonómov za nežiaduce. Teraz sa diskutuje o ďalšej, o ktorej všetci dúfajú, že nastane, o pandexite. Tento nevzhľadný výraz ukrýva optimistickú myšlienku, že môžeme dúfať, že už čoskoro budeme mať pandémiu COVID-19 za sebou.

Ekonomické riziká pandexitu

Niet pochýb o tom, že z ekonomického hľadiska budú dôsledky návratu prvého stupňa normálnych sociálnych interakcií pozitívne. Vedci z Banky pre medzinárodné platby (BIS) odhadujú, že pandémia v roku 2020 spôsobila vo vyspelých krajinách 8 % stratu produkcie a predpokladajú v tomto roku ďalší pokles o niečo viac ako 2 %. Uvoľnenie cestovania a ďalšie obmedzenia by mali priniesť silné zotavenie v roku 2022, aj keď rozsah sa bude v jednotlivých krajinách veľmi líšiť v závislosti od miery infekcie a zaočkovanosti. A samozrejme, všeobecný nárast infekcií alebo reinfekcií by mohol spôsobiť tretiu vlnu ekonomických útrap, ak by boli potrebné ďalšie obmedzenia činnosti.

Navyše, nie všetky ekonomické výhody pandexitu zostanú nepoškodené. Centrálni bankári, ktorí sú schopní premieňať príležitosti na problémy, si už robia starosti. Aj keď je ich základný ekonomický scenár pozitívny, vidia významné riziká. "Zákonodarcovia stále čelia skľučujúcim problémom," povedal nedávno generálny riaditeľ BIS, Agustín Carstens. "Verejný a súkromný dlh je veľmi vysoký a nepriaznivé dedičstvo pandémie je veľké." Carstensovým kľúčovým bodom je, že ekonomické škody spôsobené COVID-19 boli zmiernené „bezprecedentným prispôsobením sa makroekonomickej politike“. Inými slovami, ide o veľmi nízke úrokové sadzby a obrovské dávky kvantitatívneho uvoľňovania spolu s „dostatočnou“ fiškálnou podporou. Stupeň rozpočtovej pomoci sa líšil od krajiny ku krajine a napríklad v USA je oveľa vyšší ako v Európe. Vládny dlh však všade prudko vzrástol a v krajinách ako Taliansko a Japonsko je v súčasnosti na bezprecedentnej úrovni.

Na tomto pozadí BIS identifikovala dva nebezpečné scenáre negatívnej stránky oživenia. Prvá je v zásade epidemiologická, môžu sa objaviť nové varianty koronavírusu, čo si vyžiada ďalšie zablokovanie a fiškálnu podporu, čo môže byť pre niektoré vlády nerealizovateľné. Ak sa nové vírusové mutácie rýchlo šíria, budeme sa musieť popasovať s nimi čo najlepšie a dúfať, že očkovanie minimalizuje ďalšie úmrtia. Ďalšie zablokovanie sa môže ukázať ako politicky nemysliteľné. 

Druhý scenár negatívnej stránky, oveľa pravdepodobnejší, je ten, že súčasné cenové tlaky sa zintenzívnia a inflácia ďalej porastie, čo si v konečnom dôsledku vyžiada menovú reakciu. Inflácia spotrebiteľských cien v USA bola od začiatku roka do júla na úrovni 5,4 % . Baltic Dry Index, ktorý sleduje sadzby za prepravu suchých komodít, vzrástol v tomto roku zhruba o 170 % . A v mnohých regiónoch sa objavujú obmedzenia dodávok.

Oficiálna správa amerického Federálneho rezervného systému a ďalších centrálnych bánk je, že tento nárast inflácie je len prechodný. Ak je však súčasný konsenzus centrálnej banky nesprávny, môžu nastať problémy.

Ekonomické riziká pandexitu

Monetárne sprísnenie počas pandexitu bude mať vážnejšie dôsledky ako zvyčajne. Pretože centrálne banky vysávajú také množstvo štátneho dlhu, priemerná splatnosť štátnych dlhopisov sa efektívne skrátila, takže súvahy verejného sektora sú na zmeny krátkodobých úrokových sadzieb citlivejšie než obvykle. Vlády nebudú spokojné s centrálnymi bankármi svojich krajín z dôvodu sprísnenia politiky, pretože to môže mať priame fiškálne dôsledky.

Navyše, menové sprísnenie v rozvinutom svete, najmä v USA, bude pre rozvíjajúce sa trhy veľmi nežiaduce. Väčšina z nich stále zápasí s pandémiou a má oveľa nižšiu mieru zaočkovanosti voči ako Európa alebo Severná Amerika, bez ohľadu na nedávne vítané náznaky, že bohaté krajiny sú dnes ochotnejšie zdieľať svoje zásoby očkovacích látok.

V reakcii na samotnú pandémiu sme všetci čelili podobným výzvam a mix politík, ktoré vlády použili, bol v zásade rovnaký. V období pandexitu sa všetko môže zmeniť. Opatrenia, ktoré by mohli mať zmysel pre krajiny s nízkou mierou nákazy COVID-19 a zvládnuteľným verejným dlhom, by mohli pre ostatných znamenať hospodársku katastrofu.

Normalizácia menovej politiky by mala byť veľmi postupná, budeme potrebovať väčšiu koordináciu medzinárodnej politiky, čo sme ale za ostatný rok a pol nevideli. Samotná BIS by v tejto veci mala urobiť viac. Carstens však, ako by sa to dalo očakávať, tvrdí, že prvoradé je dostať infláciu pod kontrolu a zachovať nezávislosť centrálnych bánk.


Autorom je Howard Davies, predseda britského úradu pre finančné služby (1997-2003), bývalý riaditeľ London School of Economics (2003-11) a zástupca guvernéra Bank of England a generálny riaditeľ Konfederácie britského priemyslu.