oPeniazoch.sk, the conversation Foto:getty images;TASR/Michal Svítok
Niet pochýb o tom, že čierna ekonomika a neformálny sektor môžu a aj predstavujú nadmernú záťaž pre každú krajinu. Daňové úniky neúprosne vedú k nižšiemu objemu výberu daní, čo má negatívny vplyv na národné rozpočty.
Neoficiálna, tieňová, neformálna, skrytá, alebo aj duálna či paralelná. Podľa definície OECD sa takto označuje ekonomika, v ktorej sú všetky činnosti legálne a produktívne, ale sú zámerne skryté pred verejnou správou. Účelom tohto utajenia je vyhnúť sa dodržiavaniu platieb (dane a sociálne zabezpečenie), administratívnych postupov a / alebo minimálnych zákonných požiadaviek (minimálne mzdy, bezpečnostné normy atď.). Nelegálne ekonomické činnosti, hlavne obchodovanie s drogami obchodovanie s ľuďmi a pranie špinavých peňazí, zjavne nepatria do tejto definície.
Podľa Medzinárodnej organizácie práce ILO, špecializovanej agentúry OSN, tvoria neformálny sektor neregistrované spoločnosti s veľmi malým počtom pracovníkov, ktorí vyrábajú tovary alebo služby na predaj alebo na barter. V tejto definícii je výraz spoločnosť používaný vo veľmi širokom zmysle. Zahŕňa jednotky, ktoré najímajú pracovníkov, a jednotky riadené jednotlivcami, ktorí pracujú na vlastný účet, a nezávislých pracovníkov (unitárnych alebo pracujúcich s pomocou rodinných príslušníkov). Navyše zahŕňa pracovníkov v akejkoľvek pracovnej situácii: pouliční predavači, taxikári a samostatne zárobkovo činní domáci pracovníci sú rovnako považovaní za podniky.
V praktickej rovine a z hľadiska daňových povinností pozostáva šedá ekonomika spravidla z nenahlásenia činností, ktoré by mali viesť k zaplateniu dane, pričom viac či menej trvalým spôsobom spôsobí daňový únik, zatajenie alebo podvod.
Na trhu práce sa za formu šedej ekonomiky považuje zamestnávanie pracovníkov na čierno, oficiálne zaradenie pracovníkov do nižšej kategórie a s nižším platom ako majú v skutočnosti a zamestnávanie prisťahovalcov bez dokladov. Vo všeobecnosti sú to všetky pracovné situácie, ktoré nezodpovedajú skutočnej situácii (zamestnané osoby uvedené ako samostatne zárobkovo činné osoby a pod.). Ďalšia veľká časť súvisí s nedodržiavaním predpisov a noriem. Napríklad tie, ktoré sa týkajú hygieny a bezpečnosti pri práci, výrobných podmienok, umiestnenia výrobných činností… Často sú tieto činnosti kombinované s neprehľadnosťou pre daňové a pracovné kontroly, aj keď nie sú vždy zahrnuté v šedej ekonomike.
Šedá ekonomika vzniká interakciou rôznych faktorov. Úlohu zohráva najmä stupeň ekonomického a sociálneho rozvoja, miera nezamestnanosti, kvalita inštitúcií, sila trhu práce, ekonomické podmienky (inflácia, fiškálny tlak atď.), ale aj zle definované právne predpisy, sociálna tolerancia voči neformálnemu ekonomickému správaniu či miera účinnosti administratívnych kontrol.
Väčšina vedcov a analytikov súhlasí s tým, že tieňová ekonomika sa v čase krízy ekonomického cyklu zvyšuje. Podľa výskumov majú ľudia v bohatších krajinách slabšiu motiváciu zapojiť sa do podvodných aktivít šedej ekonomiky. Rovnako veľmi vysoká miera nezamestnanosti je jednou z najdôležitejších príčin tieňovej ekonomiky.
V Európskom kontexte sa šedá ekonomika stáva v posledných desaťročiach opakujúcim sa problémom. Podpisuje sa na tom okrem iného často neefektívny a nespravodlivý trh práce s veľmi vysokou mierou nezamestnanosti, hlavne mladých, ako aj vysoké dane z práce (sociálne odvody a daň z príjmu). Kým niektoré sektory sú veľmi flexibilné, iné naopak veľmi rigidné. Vzhľadom na všetky tieto prekážky nie je prekvapujúce, že sa šedá ekonomika ukazuje ako atraktívna a relatívne efektívna alternatíva. Niekedy teda môže pôsobiť ako moderátor sociálneho napätia a pôsobiť proti nedostatkom inštitúcií. V každom prípade je zrejmé, že existencia tieňovej ekonomiky a neformálnych trhov je spojená so ziskom, ktorý spoločnosti očakávajú. Čím vyššie dane v dôsledku zdanenia alebo regulácií, tým väčší dôvod prejsť na šedú ekonomiku. Na druhej strane intenzita sankcií a vnímanie pravdepodobnosti odhalenia, pôsobia ako brzda v prípade záujmu prejsť do neformálnej ekonomiky. Tieto okolnosti sa menia v závislosti od výrobných sektorov a regiónu. Svoju úlohu zohrávajú aj etické a kultúrne faktory, kedy riziko pre obchodnú alebo osobnú povesť môže celkom rázne vyhraniť postoj voči šedej ekonomike.
Existujú aj konjunkturálne faktory, ktoré môžu byť príčinou nárastu šedej ekonomiky ako je napríklad masívny nárast prisťahovalkýň, ktoré sa venujú predovšetkým domácej službe alebo starostlivosti o seniorov. Tieto ženy boli vnímané ako ideálna pracovná sila na činnosti, ktoré pôvodné obyvateľky odmietali a ktoré je možné robiť aj z neformálneho hospodárstva.
Neexistujú žiadne oficiálne štatistiky o vývoji šedej ekonomiky. Je zrejmé, že je ťažké zmerať alebo odhadnúť, čo je zámerne ukrývané. Existujú však správy a štúdie s údajmi, ktoré poukazujú na závažnosť problému. Podľa rakúskeho profesora Friedricha G. Schneidera, jedného z popredných odborníkov v danej oblasti, krajiny ako Írsko, Spojené kráľovstvo alebo Španielsko po 15 rokoch poklesu údajov o tieňovej ekonomike zaznamenali nárast zhodný s krízou v roku 2008. Ostatné krajiny, ako napríklad Belgicko, Rakúsko alebo Nemecko, si udržali nízke percento šedej ekonomiky.
Napriek obmedzeniam výpočtu podzemnej ekonomiky, ktoré umožňujú viac aproximácie ako exaktného merania, sú náklady a efekty, ktoré podzemná ekonomika vytvára na spoločnosť prostredníctvom súvisiacich daňových podvodov, nespochybniteľné. Najmarkantnejším účinkom tieňovej ekonomiky je zníženie verejných príjmov, ktoré má spravidla dominový efekt: nižší výber daní a sociálnych odvodov spôsobí vyšší fiškálny deficit. Na druhej strane sa to môže premietnuť do následného zvýšenia daňového zaťaženia prostredníctvom zvýšenia priamych a nepriamych daní a sociálnych odvodov, aby sa naďalej zachovali verejné výhody. To všetko môže podporiť bludný kruh, do šedej ekonomiky vstúpi viac hospodárskych subjektov, ktoré v minulosti dodržiavali zákony, ale ktoré môžu byť čoraz viac dusené zvyšovaním daní a sociálnych odvodov, ktoré zase naďalej zvyšuje deficit verejnosti a ohrozuje výhody sociálneho štátu.
Pre štát, ako poskytovateľa verejných služieb a zodpovedný za sociálne zabezpečenie, bude ťažšie plniť tieto funkcie, pretože šedá ekonomika priamo ovplyvňuje verejné financie tým, že prináša menej peňazí do rozpočtu. Existuje aj ďalší rozmer. Šedá ekonomika môže spôsobiť nekalú hospodársku súťaž tým, že nebudú platiť rovnaké podmienky pre všetkých. Môže to spôsobiť stratu konkurencieschopnosti tých spoločností, ktoré postupujú v súlade so zákonom, a preto majú vyššie náklady.
Ale niet pochýb o tom, že najvážnejšie dôsledky šedej ekonomiky ponesú ľudia, ktorí sa v nej môžu ocitnúť uväznení. Účasť v šedej ekonomike vedie k neistote a zraniteľnosti zamestnania, nestabilite pracovného miesta, zhoršovaniu pracovných podmienok, nedostatku sociálnych práv. To všetko spolu s poklesom miezd v porovnaní s rovnakou prácou v podmienkach regulácie zamestnanosti má za následok slabé zaradenie na trh práce a nižšie postavenie v štruktúre zamestnania. V dôsledku toho dochádza k sociálnej marginalizácii ľudí, ktorí pracujú v šedej ekonomike.
Je tiež zrejmé, že negatívne účinky skrytej ekonomiky sa týkajú nás všetkých. Tento druh ekonomiky môže existovať, bez ohľadu na jej veľkosť, len ak dôjde k zlyhaniu ekonomických, politických, sociálnych, etických a morálnych systémov krajiny. Zastaviť to to dokáže len správny návrh zákonov a postupy inštitúcií zosúladené so spoločnosťou.
