oPeniazoch.sk, the conversation Foto: TASR/F. Iván;M.Svítok;AP
Zvýšenie úrovne regiónov, aby sme v hľadáčiku investorov neboli len lacnými montážnymi fabrikami. Vzdelanie a zručnosti sú kľúčové. Oživiť oblasti odborného vzdelávania pre jednotlivé priemyselné odvetvia. Rekvalifikačné programy pre dospelých, a hlavne navýšenie finančných prostriedkov pre ďalšie vzdelávanie všeobecne.
Namiesto ďalších montážnych tovární premena na vysoko kvalifikovanú odbornú výrobnú ekonomiku. Takúto métu si dali mnohé krajiny. Tie najambicióznejšie chcú konkurovať Nemecku a Japonsku. Svet ale napreduje. V továrňach budúcnosti bude úloha zručností dramaticky odlišná od tej, ktorá sa vyžaduje dnes. Sme v počiatočných fázach takzvaného priemyslu 4.0, kde sa digitálna výroba pokúša automatizovať a regulovať všetky aspekty výroby, vrátane ľudského zásahu. Vedia politici čo to znamená pre mladých ľudí, ktorí chcú v budúcnosti pracovať vo výrobe?
Vedci v trojročnej štúdii zistili, že „zaúčanie sa“ v továrňach sa zásadným spôsobom posúva od ľudských pracovníkov k strojom. V high-tech výrobe sú stroje navzájom prepojené v takzvanom internete vecí, pomocou senzorov zhromažďujú informácie a odosielajú signály späť do výrobného procesu. Továrne a dokonca aj produkty sa stávajú kľúčovými počas celej tejto komunikácie informácií, a podľa predpovede vedcov, to do roku 2030 povedie k zásadným zmenám vo výrobe.
Dobrým príkladom tejto zmeny je Airbus. Fabrika značným spôsobom zlepšila účinnosť montážnych liniek pre lietadlá a helikoptéry tým, že zhromažďuje informácie a neustále ich dodáva. Tento prístup spolu s ďalšími výrobcami lietadiel sa premieta do nového produktu. Na základe údajov zo svojich lietadiel v teréne hľadá spôsoby, ako vylepšiť budúcu generáciu.
Takéto systémy sa budú čoraz viac optimalizovať pomocou strojového učenia s cieľom maximalizovať tržby a zisky. Na rozdiel od starodávneho systému ľudskej výroby, kedy padlo rozhodnutie, čo vyrábať v reakcii na to, čo spotrebitelia chcú, začínajú stroje pri týchto rozhodnutiach hrať svoju rolu a žiť si svoj vlastný život.
Ľudia budú v továrňach čoraz viac využívaní hlavne na výcvik robotov a umelej inteligencie. Vyvíjajú sa roboty, ktoré dokážu odpozorovať, čo ľudia robia, a naučiť sa to, replikovať jednoduché pohyby a vzorce. Takéto technológie sú zatiaľ veľmi obmedzené, dokonca aj v modernej výrobe sa s nimi stretávame len zriedka, ale to sa už čoskoro zmení.
Hneď, ako sa tieto ľudské schopnosti naučia, už tieto znalosti nebudú potrebné. Pracovníci zistia, že ich schopnosť učiť alebo aspoň pracovať okolo robotov a umelej inteligencie sa stane najcennejšou zložkou ich základne zručností. Niektorí zamestnávatelia už zdôrazňujú, že je potrebné, aby pracovníci inak využívali svoje zručnosti v dielni, aby bolo to čo robia, „strojovo čitateľné“ pre umelú inteligenciu.
A nakoniec, rovnaké technológie, ktoré umožňujú sociálnym sieťam vytvoriť si obraz o svojich používateľoch, umožnia výrobcom nielen monitorovať a simulovať svojich zamestnancov, ale aj vytvoriť si globálny obraz o práci a schopnostiach vo všeobecnosti.
Digitálne spoločnosti vytvárajú „cloud zručností“, budujú elektronickú knižnicu ideálnych profilov zamestnancov v rôznych odvetviach, ktoré je možné použiť pri nábore a školení. To by sa mohlo použiť na výber uchádzačov o zamestnanie napríklad na základe toho, do akej miery vyhovujú týmto ideálnym profilom. Už dnes personálne agentúry využívajú takéto cloudy pri prideľovaní pracovníkov na pracovné miesta vo výrobe a logistike.
Učňovská odborná príprava a odborná kvalifikácia bývali cestou, ako si zabezpečiť pracovné miesto v továrni. A to aj v časoch, kedy došlo k redukcii výrobných kapacít. Ale s priemyslom 4.0 sa tento obraz istoty rozpadá, prinajmenšom po roku 2030. Samozrejme, stále budú existovať príležitosti pre pracovníkov, ktorí budú pracovať s novou technológiou. V týchto oblastiach môžu byť vytvárané nové pracovné miesta a tí, ktorí sú schopní splniť kritériá uložené v cloudoch zručností, ich aj budú obsadzovať.
Digitalizácia a automatizácia výroby však oceňuje len malý počet technických zručností, avšak na vysokej úrovni. Všetko ostatné sa nakoniec udeje pomocou strojov. Zdá sa, že továreň a jej prislúchajúca infraštruktúra, sa budú rozrastať, ale počet pracovníkov nie.
Pohľad do budúcna vykresľuje, že je čas zvoliť novú stratégiu, zlatý vek výrobných a odborných zručností už máme za sebou, ak vôbec niekedy bol. Nové zmeny sa nesú v duchu protiľudských technológií, organizačných foriem, ktoré rýchlo znehodnocujú ľudské schopnosti. To vyvoláva zložité otázky a akákoľvek diskusia o zvyšovaní úrovne musí prinajmenšom predvídať budúcnosť a zahrnúť ju do plánu. Musíme sa vyrovnať s tým, čo prichádza, a začať premýšľať o tom, ako na to zareagujeme. O desať krátkych rokov môže byť neskoro.
