oPeniazoch.sk, Fingo Foto: getty images
Vziať si deň dovolenky je pre viac ako polovicu pracujúcich problém. Tretina Slovákov si týždňovú dovolenku mimo domu ani nevie finančne dovoliť.
Z takmer 2,2 milióna pracujúcich na trvalý pracovný pomer až 80 % ľudí si nemôže pri nástupe alebo počas pracovného pomeru rozhodovať o rozvrhnutí pracovného času. Z takmer 400-tisíc podnikateľov-živnostníkov túto možnosť nemá niečo vyše 20 % z nich. Viac ako polovica zamestnancov označila ako zložité až veľmi zložité, teda takmer nemožné, si vziať deň až dva dni dovolenky. Podľa údajov Štatistického úradu SR za vlaňajšok dokonca takmer 35 % Slovákov si ani nemohla dovoliť finančne vykryť týždňovú dovolenku mimo domu.
„Tretina slovenských zamestnancov pracuje pod časovým tlakom. Ide najmä o mužov, ktorí pracujú v priemyselných podnikoch na vyšších pracovných pozíciách. Vlaňajší prieskum medzi slovenskými zamestnancami ukázal, že nie je veľký rozdiel v tom, či ste zamestnanec na trvalý pracovný pomer vo firme alebo samostatne zárobková osoba či podnikateľ, ak sa pozeráme na mieru stresu, ktorej v práci čelíte. Každá z foriem zamestnania má svoje výhody aj nevýhody. Medzi tie najhlavnejšie v prípade trvalého pracovného pomeru uvádzajú zamestnanci nízku mieru slobody v rozhodovaní o pracovnom čase, čerpaní dovolenky alebo nemožnosť upraviť si pracovný čas z dôvodu neočakávaných udalostí,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
Navyše, takmer 35 % Slovákov si v roku 2020 nemohlo dovoliť zaplatiť raz ročne týždňovú dovolenku mimo domu. Tento nedostatok pociťovalo takmer 1,9 milióna ľudí. Zároveň 26 % Slovákov nebolo schopných čeliť neočakávaným finančným výdavkom vo výške zhruba 370 eur a zaplatiť ich z vlastných zdrojov. Išlo o 1,4 milióna ľudí.
V roku 2020 podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat odpracovali Slováci 40.9 hodín týždenne. Počet odpracovaných hodín ale u nás v štvrtom štvrťroku 2020 v rámci krajín 27 krajín únie medzikvartálne klesol druhým najvýraznejším tempom po Taliansku. Počet odpracovaných hodín v Taliansku sa znížil o 10,4 percenta a na Slovensku o 9,5 percenta. Súvisí to s pandémiou koronavírusu a obmedzením prevádzok, obchodov či reštaurácii.
„Čo sa týka sektorov, zamestnanci v poľnohospodárstve, ubytovacích a stravovacích službách trávia v práci oveľa viac času ako zamestnanci v iných odvetviach. Napríklad pracovníci na družstvách pracujú v priemere viac ako 46 hodín týždenne. Nadpriemerne dlhý pracovný týždeň vykazujú aj stavebníctvo, ťažba, doprava a skladovanie či profesionálne a odborné činnosti, a to vyše 42 hodín týždenne. Počas pandémie koronavírusu vzrástol počet hodín strávených v práci v prípade zdravotníctva a sociálnych služieb, a to na viac ako 47 hodín týždenne,“ doplnila Buchláková.
Najmenej času v práci v priemere počas týždňa trávia zamestnanci v oblasti vzdelávania, verejnej správy, energetiky či v spracovateľskom priemysle, v priemere do 40 hodín týždenne. Dlhší pracovný čas nemusí ešte nevyhnutne znamenať aj vyšší pracovný výkon.
„Jednou z možností redukcie pracovného stresu je aj skrátenie pracovného týždňa, ktoré už vyskúšalo viacero firiem v Európe. Mnohé ohlasovali viac pozitív ako negatív. Niektorým sa ale zvyšovali náklady a produktivita nebola vyššia, ako sa očakávalo. Ekonomicky je najrozumnejšou možnosťou pridať ďalšiu hodinu alebo dve do každého z ostatných pracovných dní na kompenzáciu straty času. Je na kolektívnom vyjednávaní vo firmách, ako sa nastaví pracovný čas zamestnancov. Niektoré odvetvia priemyslu si ale kratší pracovný týždeň z dôvodu nemožnosti zastavenia výroby jednoducho takýto model fungovania nemôžu dovoliť. Francúzi majú od roku 2002 zavedený 35-hodinový pracovný týždeň. Firmám vzrástli mzdové náklady, kvôli vyššej potrebe nadčasov pre zamestnancov. Produktivita sa výrazne nezvýšila,“ dodala Buchláková.
Diskusie o skrátení pracovného týždňa sa viedli najmä počas krízy v roku 2009, ale nešlo ani tak o to, aby zamestnanci mali menej stresu a viac času pre rodinu, alebo na zlepšenie produktivity. Mal to byť nástroj na znižovanie nezamestnanosti. Odbory dlhodobo tlačia na kratší pracovný týždeň. Argumentom je, že štátne dotovanie miezd zamestnancov, ktorí o časť mzdy prídu pre kratší pracovný čas, je ekonomicky výhodnejším a lacnejším riešením ako týmto ľuďom vyplácať štátnu podporu- čiže rôzne dávky v nezamestnanosti a podobne. Ide však len o dočasné riešenie na prekonanie krízy.
