oPeniazoch.sk, TASR
Pri popíjaní remeselného piva počas teplého jarného večera v sicílskej Catanii si Corrado Paterno Castello spomenul na priateľov a kolegov, ktorých zanechal na severe, v zhruba 1000 kilometrov vzdialenom Miláne. „Dnes som si bol medzi stretnutiami zaplávať v mori,“ povedal 29-ročný podnikateľ. „Kvalita života sa tu (na juhu) veľmi líši od toho, čo prežívaš na severe. A je to na nezaplatenie,“ dodal.
Ľudia na celom svete prešli počas pandémie nového koronavírusu na prácu na diaľku, z domu. A ten, kto mohol, sa presunul aj do teplejších regiónov, keďže na prácu potrebuje len zástrčku pre notebook a slušné pripojenie na internet.
V Taliansku, kde po celé generácie odchádzali ľudia z relatívne chudobnejšieho juhu za prácou na bohatší sever, predstavuje toto presmerovanie toku pracovných síl veľkú zmenu. A tiež šancu pre ľudí ako Paterno Castello vrátiť sa domov – možno nadobro.
Taliansko má odvekú históriu regionálnych rozdielov, ktorá viedla k vnútornej migrácii z vidieckych alebo zaostalých oblastí, väčšinou na juhu, do bohatších mestských centier na severe, ako je Miláno, obchodné, módne a finančné centrum.
„Z našej triedy na strednej škole odišli takmer všetci (…) najmenej 15 z 20 ľudí,“ povedala Elena Militellová, doktorandka z Palerma. „Ale teraz sa niektorí vrátil na Sicíliu a našli si tu prácu.“
Aj ona sama sa tam vrátila v roku 2020 po rokoch strávených v Miláne, Spojených štátoch, Nemecku a Luxembursku. Teraz aktívne vedie kampaň za to, aby sa aj ďalší vydali v jej šľapajách. Je jednou zo zakladateliek združenia South Working, ktoré pôsobí ako think tank, pomocná skupina a podporná sieť pre každého, kto uvažuje o presune na juh. Na Facebooku má okolo 10.000 sledovateľov.
Združenie sa na svojej webovej stránke označuje za komunitu „mladých odborníkov, manažérov, podnikateľov a akademických pracovníkov, ktorí sa väčšinou narodili v južnom Taliansku, odkiaľ odišli, aby naplnili svoje ambície“. „Teraz je našou spoločnou túžbou mať schopnosť a slobodu vrátiť sa späť domov,“ hovoria.
Výskumný ústav Svimez v decembri uviedol, že počas pandémie odišlo na juh až 100.000 pracovníkov. Podľa neho je to historická príležitosť zvrátiť únik mozgov, ktorý sužuje taliansky juh.
Pred vypuknutím pandémie bolo Miláno považované za najdynamickejšie a najúspešnejšie mesto v Taliansku. Juh má však veľa výhod, od lacnejších životných nákladov po menšiu dopravu a znečistenie – a tiež je tam lepšie počasie. V Catanii priemerné teploty neklesnú pod 10 stupňov Celzia, a to ani uprostred zimy.
Mariano Corso, profesor pre riadenie a inovácie na vysokej škole manažmentu na milánskej polytechnickej univerzite, sa domnieva že presun časti kvalifikovaných pracovných miest na juh by mohol byť prospešný pre celé Taliansko. Zdravá „konkurencia medzi regiónmi“ by mala všade zlepšiť verejné služby. Pre mestá na juhu je to obrovská príležitosť využiť tento okamih a „vrátiť sa späť do hry“, poznamenal.
Verejná doprava a internet môžu byť problémom na juhu, a to aj na Sicílii, ale Militellovej združenie lobuje za lepšie služby. Spolupracuje tiež so súkromnými investormi pri vytváraní tzv. co-workingových alebo spoločne zdieľaných pracovných priestorov. Jeden sa má otvoriť na budúci mesiac v Palazzo Biscari, grandióznom paláci z 18. storočia v centre Catanie, v ktorom kedysi nakrúcala video skupina Coldplay.
Odborníci sa zhodujú, že existuje obrovský potenciál pre mladých aj starších ľudí, ktorí pracovali v iných regiónoch Talianska, v Európe alebo v iných častiach sveta a pre pandémiu sa vracajú domov.
Miera nezamestnanosti na Sicílii je stále dosť vysoká, v roku 2020 dosiahla 18 %, čo bol dvojnásobok celoštátneho priemeru. Rastúci počet ľudí, ktorí sa tam sťahujú a pracujú on-line pre firmy na severe, to však pomáha zlepšovať.
