Choroba mysle, či davová psychóza: Ako sa zo špekulácie stala finančná mánia

Diskusia 8  
Choroba mysle, či davová psychóza: Ako sa zo špekulácie stala finančná mánia
Zdroj: the conversation
Foto: getty images


9. 5. 2021 - Koncom 90-tych rokov to bola dotcom mánia, na prelome tisícročí trh s nehnuteľnosťami. Dnes už existujú mánie vo všetkom, od bitcoinu a nezameniteľných tokenov až po meme akcie. Sú to všetko  nejasné zákutia trhu, ktorým sa venuje zvýšená pozornosť. Či to budú ďalšie prasknuté bubliny sa ešte len ukáže.

Náhly nárast všetkých týchto relatívne nových tried aktív, alebo astronomické výšky, ktoré dosiahli, sa môže zdať iracionálny. Ich označenie za špekulatívnu mániu znamená, že jednotlivci sú stratení, ide to mimo ich kontrolu a nemusia niesť zodpovednosť za činy davu.

Avšak finančné špekulácie neboli vždy chápané ako davové šialenstvo, niečo čo je dokonca mimo vôle jednotlivca.

Od pradávna do konca 17-teho storočia sa pojem „špekulácie“ objavoval hlavne v slovníku filozofov na opísanie dohadov o budúcnosti. Keď hovoríme o obchodníkoch, ktorí manipulovali s cenami aktíva, aby dosiahli nadmerný zisk, finanční autori namiesto toho použili výrazy ako „pohltenie“ alebo „zatočenie“ s trhom.

Po sérii medzinárodných úverových škandálov v 70-tych rokoch 17. storočia sa však „špekulácie“ stali obľúbeným deskriptorom vysokorizikového finančného hazardu. Politický ekonóm Adam Smith tento výraz vo veľkej miere používal v „Bohatstve národov“ zverejnenom v roku 1776 potom, čo ho používal na označenie lotérie a pašovania. Videl v ňom perfektný výraz pre to, ako sa obchodníci snažili exponenciálne zarobiť na inherentných rizikách a neznámych budúcnosti.

George Washington dokonca v roku 1779 varoval, že špekulanti „stavajú práva a slobody tejto krajiny do najvýznamnejšieho nebezpečenstva“.

Obaja však, Smith aj Washington, ako aj mnohí ďalší, napriek všetkému stále vnímali špekulantov všetkých typov ako jednotlivcov, ktorí robili vypočítavé rozhodnutia, nie ako súčasť nejakej maniakálnej kolektívnej alebo epidemickej nákazy. To sa začalo meniť hlavne vďaka americkému lekárovi a mysliteľovi Benjaminovi Rushovi. Ako armádny chirurg a plodný vydavateľ štúdií o duševných chorobách napísal Rush v roku 1787 rozsiahly článok „O rôznych druhoch mánie“. V ňom charakterizoval špekulatívne hazardné hry spolu s 25 ďalšími typmi „mánií“, ktoré podľa neho začali byť výrazné v americkom živote, vrátane „pozemkovej mánie“, „konskej mánie“, „strojovej mánie“ a „monarchickej mánie“.

Pre Rusha boli špekulácie chorobou mysle, ktorá sa rozšírila z jedného na mnohých a ohrozovala zdravie mladej demokracie spoliehajúcej sa na racionálne rozhodovanie voličov a politikov. „Duch špekulácií“, ako predvídal, nebol dobrým „duchom“ budovania národa, ale skôr „mohol zničiť vlastenectvo a priateľstvo u mnohých ľudí“.

Rushova terminológia a jeho spôsob myslenia sa rýchlo uchytili. V lete 1791 sa „Scripomania“ ujala, keď Alexander Hamilton predal práva na nákup akcií, známe ako skripty na „upisovanie“ v novoobjavenej Banke Spojených štátov na zabezpečenie financií štátu po revolučnej vojne. Dopyt po skriptoch prudko rástol. Hlavný filadelfský inzerent vyhlásil, že „zdá sa, že túto krajinu ovládlo neoblomné šialenstvo pre špekulácie!“

Choroba mysle, či davová psychóza: Ako sa zo špekulácie stala finančná mánia

Následne sa väzba medzi „špekuláciami“ a „mániou“ rozšírila a stala sa nerozlučnou a odvtedy sa tak aj zaužíva. Škótsky novinár Charles Mackay toto spojenie spečatil v roku 1841 svojimi vplyvnými „Mimoriadnymi ľudovými bludmi a šialenstvom davov“. Odvtedy prakticky každá bublina, každý nápor v komoditách a každá panická trhová panika sa označovala za „mániu“.

Tento termín sa dokonca použil retrospektívne na označenie správania sa, ktoré v dávnej minulosti viedlo k špekulatívnym bublinám. Napríklad slávna holandská tulipánová bublina z roku 1637 bola vo svojej dobe považovaná za hlúpu a nebezpečnú, ale až po Mackayovej knihe bola označená ako „mánia“.

Problém s takýmto výrazom pre divoké finančné udalosti je v tom, že spoločnosť začína zamieňať a deformovať zodpovednosť a povahu bublín, ktoré nevyhnutne prasknú a zanechajú len skazu. V jadre špekulácií je stávka na budúcnosť na základe individuálnych výpočtov rizík zajtrajška. Nie je na tom nič inherentne nákazlivé alebo šialené. V skutočnosti dnes často špekulujú počítače namiesto ľudských myslí.

To, čo nazývame „mánia“, je iba skratka pre tvrdenie, že veľa ľudí či strojov, urobilo rovnakú stávku. Tak ako to bolo napríklad tento rok v januári, keď drobní obchodníci, mnohí z nich úplne neskúsení, zvýšili cenu GameStopu. Možno všetci postupovali racionálne a v zhode. Možno ich podviedli insideri alebo si riziká celkom presne nespočítali. Nech už je vysvetlenie akékoľvek, použitie v tejto súvislosti výrazu „mánia“ hovorí len o istej časti príbehu, navyše potenciálne zavádzajúco.