oPeniazoch.sk, the conversation Foto: TASR/AP
Mzdovým rozdielom, ktoré existujú medzi pohlaviami, či medzi rasami, sa v posledných rokoch venovala zvýšená pozornosť. Mzdový rozdiel medzi heterosexuálmi a LGBT + komunitou sa naopak zvykne prehliadať.
Je zaujímavé, že príjmová nerovnosť funguje oboma smermi. Väčšina štúdií ukazuje na nižšie mzdy homosexuálnych mužov, ale vyššie pre lesbické ženy, v porovnaní s ich heterosexuálnymi náprotivkami. Analýza 32 štúdií z niekoľkých krajín zistila, že homosexuálni muži zarábali v priemere o 11 % menej ako heterosexuálni muži, zatiaľ čo lesbické ženy zarábali o 9 % viac ako heterosexuálne ženy. Štúdie a prieskumy tiež poukázali na negatívny mzdový rozdiel u bisexuálov a tiež u transsexuálov, hoci dôkazy sú oveľa obmedzenejšie, najmä u transsexuálov.
V údajoch o homosexuáloch existujú aj rozdiely medzi krajinami a podľa toho, ako presne je klasifikovaná sexuálna orientácia. Napríklad, či je to založené na dôkazoch z prieskumu alebo na spolužití, a existujú aj také štúdie, ktoré zistili, že gayovia dokonca zarábajú viac. Ak však vyššie uvedené čísla odrážajú širší priemer, prečo potom vznikajú také rozdiely?
Jedným z možných vysvetlení sú pracovné miesta, ktoré si zvolia homosexuáli. Výskum naznačuje, že homosexuálni muži sa s väčšou pravdepodobnosťou vyhýbajú povolaniam, v ktorých dominujú muži, čo zahŕňa najlepšie platené zamestnania. Lesbické ženy sa častejšie vyhýbajú povolaniam, kde dominujú ženy, ktoré sú zvyčajne aj horšie platené. Lesby môžu zarábať viac aj z dôvodu, že majú tendenciu pracovať dlhšie.
Prečo si však homosexuáli vyberajú rôzne druhy profesií? Napríklad u študentov LGBT + v USA je menej pravdepodobné, že dokončia strednú školu a pôjdu na vysokú, ako u iných študentov. V prípade amerických mužov žijúcich v pároch s rovnakým pohlavím je pravdepodobnejšie, že získajú bakalársky titul ako u mužov v pároch rôzneho pohlavia. Zároveň je však u nich o 12 % menšia pravdepodobnosť, že skončia inžiniersky študijný program v odbore matematika, či v niektorom z technických odborov.
Dopady diskriminácie
Kľúčovou otázkou je, či sú tieto rozdiely v mzdách a voľbe zamestnania výsledkom predsudkov, alebo vrodených, pre prácu relevantných vlastností homosexuálov, súvisiacich s ich preferenciami či zručnosťami. Ak homosexuálni muži zarábajú menej kvôli predsudkom, potom spoločnosť nevyužíva najlepšie ich schopnosti a produktivitu. To by bolo ekonomicky neefektívne a malo by to dopad na produkciu, pretože by to naznačovalo, že homosexuálni muži neprispievajú toľko, koľko by mohli.
Nie je ľahké pochopiť podstatu týchto rozdielov v mzdách a zamestnanosti. Nedávny výskum využívajúci rôzne metódy však jasne zistil, že kľúčovým faktorom je diskriminácia. Tri príklady za všetky:
- Výskum z Austrálie preukázal, že homosexuálni a lesbickí pracovníci vstupujú do zamestnania s menším predsudkom, pričom v zamestnaniach, v ktorých dominujú muži, je vyššia pravdepodobnosť diskriminácie.
- V rámci výskumného experimentu v USA boli účastníci požiadaní, aby vyhodnotili preložené životopisy. V niektorých sa odkazovalo na aktivity LGBT +, zatiaľ čo v iných takáto zmienka nebola. Mužskí účastníci penalizovali životopisy, ktoré obsahovali aktivitu LGBT +.
- V prieskumoch na pracoviskách sa objavuje diskriminácia ľudí LGBT +. Napríklad spoločnosti Stonewall a YouGov v roku 2017 zistili, že 18 % zamestnancov LGBT vo Veľkej Británii bolo v predchádzajúcich 12 mesiacoch terčom negatívnych komentárov alebo správania zo strany kolegov v práci kvôli ich sexuálnej orientácii.
Inklúzia a ekonomické výhody
Diskriminácia homosexuálnych ľudí je globálnym problémom. Globálny barometer práv homosexuálov Franklin & Marshall udelil v 62 % prípadov krajinám nedostatočnú známku právnej a sociálnej ochrany ľuďom LGBT + v roku 2018. Kontrasty medzi krajinami sú veľké, kým napríklad Fínsko dosiahlo v barometri 96 %, Rusko iba 19 %. Tu sa vynára otázka, či je možné vyčísliť potenciálne ekonomické dôsledky tejto diskriminácie, najmä v krajinách, ktoré zaostávajú za svetovými lídrami v oblasti ekonomického výstupu aj práv LGBT + komunity.
Jedným z prístupov je odhadnúť stratu produktivity v dôsledku diskriminácie homosexuálov na základe výskumu z krajín, kde sú tieto údaje k dispozícii. Tieto odhady možno potom použiť na HDP ostatných krajín. Open For Business, globálna koalícia spoločností, to aktuálne urobila pre Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Ukrajinu. Ide o štyri krajiny s hodnotami HDP na obyvateľa a začlenením LGBT + hlboko pod európskym priemerom. Správa odhaduje, že diskriminácia na základe LGBT + stojí maďarskú ekonomiku každý rok niečo medzi 0,1 a 0,2 % HDP, čo je okolo 230 miliónov eur. Ešte vyššie sú odhadované náklady rumunskej ekonomiky, pohybujú sa medzi 0,6 až 1,7 % HDP, čo predstavuje až takmer 3,5 miliardy eur. Aj keď je nepravdepodobné, že by tieto čísla mali vážnejší dopad na ekonomiku krajiny, v kontexte sú ale podstatné. Napríklad výdavky rumunskej vlády na vzdelávanie predstavovali v roku 2017 3,1 % HDP. Ak by neexistovala strata HDP z obmedzeného začlenenia LGBT +, dokázala by financovať polovicu týchto výdavkov každý rok.
Tieto odhady navyše predstavujú iba priame náklady na vylúčenie. Môžu byť aj ďalšie, nepriame ekonomické náklady, spojené s odlivom mozgov, nepriaznivými účinkami diskriminácie na dobré životné podmienky alebo dokonca s odchodom zahraničných investorov inam, pretože sa obávajú, že predsudky na pracovnom trhu krajiny môžu poškodiť ich dobrú povesť.
A ešte jedna vec, ktorú táto správa nezohľadňuje. Sú to potenciálne negatívne účinky začlenenia. Mohla by napríklad vyššia účasť homosexuálnych ľudí na pracovnom trhu odradiť heterosexuálnych ľudí povedzme od produktívnej práce alebo dokonca od práce vôbec? Nie je to pravdepodobné z dvoch dôvodov. Po prvé, niekoľko štúdií o legalizácii manželstiev osôb rovnakého pohlavia v USA nezistilo žiaden vplyv na páry rôzneho pohlavia, vrátane vplyvu na pravdepodobnosť ich zamestnania. Po druhé, aj keď predsudky tu stále sú, postoje sa s vývojom práv LGBT + menia. Nedávny výskum ukázal, že postoje k LGBT + ľuďom sa stali pozitívnejšími po prijatí zákonov, ktoré uznávajú vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia v celej Európe. Inkluzívnejšie zákony viedli k tolerantnejším názorom a nie naopak.
Jedným z vysvetlení je, že zákony o rovnosti udeľujú legitimitu sexuálnym menšinám a postoje sa v reakcii na to upravujú. To naznačuje, že takéto zákony by mohli byť nakoniec prijaté aj v krajinách, kde je akceptácia ľudí LGBT + nízka. Ak je to tak, a vzhľadom na potenciálne ekonomické výhody, je to ďalší dôvod, prečo sa oplatí usilovať o väčšie začlenenie tejto komunity. Mohlo by to presahovať úroveň jednotlivých krajín a priniesť výhody pre globálnu ekonomiku.
